nedeľa 7. novembra 2010

Prečo nie som konzervatívcom

Trvalo to niekoľko rokov. Niekoľko rokov čo som sa "bil" za to, aby pomenovania konzervativizmus a konzervatívec mali v tejto spoločnosti svoj reálny politický a spoločenský význam. Pokiaľ teda mali mať nejaký rozumný, ne-dialektický, sám seba sa nepopierajúci význam.

Totiž v prostredí liberálnej gnostickej spoločnosti, kde kdejaký moderný politický prúd, čo len pred chvíľou vyvrhla ho z útrob - sťa Jonáša z veľryby - nejaká tá moderná skupinka oponujúca extrémizmom ešte novším má tendenciu označovaná byť konzervatívnou. Taká skupinka, čo vzdychá nad časopisom .týždeň (panoptikom všetkých bludov politických), pestuje idolatriu ku kapitalizmu a modlí sa k ľudským pseudoprávam a slobodám, citujúc pri tom najrôznejších všeuznávaných mysliteľských tĺkov, kde-tu sa ešte zaklínajúc Spojenými štátmi slobodomurárskymi a Spojeným multi-kulti kráľovstvom lóže Grand Orientu (v lepšom prípade anglo-saským relativistickým "konzervativizmom"). Hoc i môže na pospolný ľud vedený falošnými prorokmi komentujúcimi z pozícii všeobecnej deklarácie politickej korektnosti pôsobiť takáto skupinka "extrémisticky" (t. j. napr. nesúhlasí s vraždami nenarodených detí) s konzervativizmom nemá nič spoločné a je to len jedna z liberálnych revolučných prílivových vĺn, ktorých základnou podmienkou existencie je, že sa navzájom popierajú. Napokon po ovocí spoznáte ich (výborným príkladom je e-zine Postoy prinášajúci nám citlivé články o sodomitských "partneroch" a vyjadrenia osobností liberálnej ľavice ako je "konzervatívny punker Koňýk").

Zástanca skutočného politického poriadku - vyhynuvší to druh (žijúci možno snáď v ohrozenom počte v rezerváciách okolo Bratstva Sv. Pia X., ak vôbec), t.j. konzervatívec, ktorý skutočne uchováva večne platný poriadok a nie revolučné výdobytky buržoáznych a iných ľavicových súdruhov môže mať z takýchto "konzervatívcov" len brucha-bôľ. Tento poriadok bol na preskúšanie mnohých sŕdc definitívne úplne vyvrátený dokonca i vo svojich prípadkoch po druhej svetovej vojne. Vykrvácal a zomrel a niet ho tu. I ten, čo ho obdivuje nemá, kde by hlavu sklonil, keď v politickom prostredí obsadili tieto pozície prúdy vyššie uvedené naskrz liberálne a prehnité. (dôkazy vlastnej dekadencie a prehnitosti trúsia všade naokolo). Bolo by pri tom vážnym útokom na česť poctivého kontrarevolucionára, keby ostal v jednom vreci s takýmito hnutiami celkom priezračne kálajúcimi na slávnu minulosť Christianitatis, ktorú si jednostaj ošklivia a ktorú neustále opravovať a vylepšovať by chceli, uvrhnúc tak stále viac všetko v čom ešte ostali pozitívne semienka kultúry tejto uchovávané, v stále väčší rozklad. Od týchto preto treba jasne sa dištancovať a akýchkoľvek liberálnych praktík, čo z definície sú hriešne
sa vystríhať a neuvrhnúť ich v spojitosť so slávnymi povstalcami z Vendeé, cristeros, či carlistas, etc.

My nad rozdiel od nich pred´s vieme pod akými zástavami stojíme a vieme, aké spoločensko-politické dôsledky z toho pre nás vyplývajú. (tak ako to vie "klasický liberál", či "trockista", len ich dialektický súputník moderný "konzervatívec" nevie, kde mu hlava stojí a hlása myšlienky permanentnej revolúcie.) A za takých podmienok lepšie slova, pojmu sa vzdať než ponechávať v platnosti omyl, že snáď s týmito nepriateľskými politickými ideami nejak paktujeme. Tradičných označení je tu beztak dostatok, čo jasne odlíšia nás od moderných politických prúdov, do ktorých chráňme sa čo i len lem nohavíc omočiť.

Na druhej strane však i k sebe musíme byť úprimný, lebo i my žijeme v modernej spoločnosti a každý viac, či menej dotknutý ňou sme, tomu vyhnúť sa nedá. Uchránení môžete byť len ak žijete na púšti a aj to len vtedy ak Vám tam niekto vyslúži tradičnú Sv. omšu, lebo bez tej žiadny konzervativizmus nemôže ani živoriť nieto žiť. Ani my nie sme konzervatívci a za svoje vzali sme každý deň mnohé z liberálnych revolučných predsudkov. Konzervativizmus dnes je mŕtvy a ani ja nie som konzervatívec ako mnoho krát a mnohorakými spôsobmi som zistil.

A týmto som len podoprel svoje trosky.

4 komentáre:

  1. Ahoj, zlepsite na svojich strankach (tu alebo dielna sv. jozefa) grafiku, stylistiku, sprofesionalizujte sa a vytvorte konzervativnejsiu konkurenciu. Postoyaci, .tyzdniari aj impulzaci by boli urcite radi.. (pisem uplne bez ironie)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. a to je na tom to najhoršie , že tie sračky myslíš vážne...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. jj, sračky sú práve preto sračkami, lebo sa myslia vážne... čo už

    OdpovedaťOdstrániť
  4. , keď niekto myslí vážne sračky, tak mu už vážne niet pomoci, ale proti gustu... A ak chceš nejakú odpoveď bez irónie, tak je to len póza, ale ako inak Ti vysvetliť odkaz, že tvoj komentár je úplne mimo misu? Od Postoya, .týždňa a impulzu chcem jediné: aby zanikli - čím skôr, tým lepšie. prvotným záujmom týchto stránok nie je konkurovať (ako niekoho vôbec môže napadnúť niečo tak zvrátené?), ale naopak vyhnať odtiaľto všetkých ich čitateľov.

    OdpovedaťOdstrániť