utorok 18. januára 2011

Hic sunt leones

Jednou z úloh, ktorá stojí pred mužom stojacim na stráži programu politickej kontrarevolúcie je prehovoriť k súčasnému stavu totálneho úpadku na poli politického myslenia a politickej teológie - t. j. základných metafyzických princípov dejín. Obzvlášť patrí takáto povinnosť mužovi občerstvujúcemu sa politickým a spoločenským myslením predovšetkým spred totálneho víťazstva (časného a dočasného) liberálnych síl v druhej svetovej vojne (tomu by som sa chcel podrobnejšie venovať v inom článku). Samozrejme hovorím o myslení, ktoré dobre poznalo svojho liberálneho nepriateľa vo všetkých jeho podobách a toto nepriateľstvo malo podobu boja na život a na smrť.

Takéto nepriateľstvo je jedným z predpokladov kontra-revolučného postoja, ktorý si hnusí všetky spoločenské prejavy liberalizmu. Teda moderné pseudodogmy sekulárneho štátu ako sú demokracia, ľudské práva a slobody (kodifikované v ústavách), sekularizácia politickej moci, etc. Všetko čo je tak drahé slovenským "konzervatívcom", ktorých esenciálnym spodobnením je časopis .týždeň s okruhom jeho obdivovateľov, vyznávajúcich "hodnoty" absolútne nepriateľské pôvodnej kresťanskej tradícií ako vrcholu dnes už zaniknuvšej západnej kultúry. Je to samozrejme len jeden z prvkov mozaiky vnútornej dialekticky liberálneho myslenia, ktorá vo svojom vnútri plodí podobné opozičné degeneratívne karikatúry ustáleného myslenia metafyzicky ukotveného politického poriadku. Nemá v sebe však už nič z prípadkovej veľkosti už tak úpadkových prúdov ako je trebárs konzervatívna revolúcia.

Tradičný politický poriadok modelovo dosiahnutý po stránke teoretickej v pôvodnej Christianitatis (nedosiahnuteľný však plne ako poznáme už z politickej teológie Sv. Augustína v rovine praktickej politiky v rovine reálnej) tak nemá v našej spoločnosti obrancov. K prospechu vládnucej gnostickej paradigmy sa všetky mocenské spory (i tie na okraji spoločnosti) vedú len v rámci tejto samotnej a nemajú žiadny hlbší význam - akokoľvek dôležito sa tvária. Konzervatívna opozícia z hľadiska mocenského vôbec neexistuje a v teoretickej rovine sa tak nazýva len vyblednutý slaboprúd liberálnej zmätenosti nemajúci ani pojem, kde ležia zákopy boja. Práve naopak, to čo sa označuje za konzervatívne (zväčš kvôli nejakej čiastkovej participácii na zvyškoch kresťanského odkazu zaniknuvšej západnej kultúry) v modernej spoločnosti je naopak svojim vlastným liberálnym myslením a adorovaním liberálnych pahodnôt plne na nepriateľskej strane línie. Príklady sú všade okolo nás (spomeniem len nedávne označenie Radičovej vlády za zázrak (sic!) od jedného takéhoto "konzervatívca").

Zástanca kontrarevolúcie, ktorý sa tak všade nachádza na nepriateľskom území musí byť v neustálom strehu. Iskierky bývalej Christianitatis, metafyzické základy usporiadania spoločnosti musí neustále ochraňovať pre budúcnosť. Veľkosť tohto odkazu je priamo úmerná odvahe lesných chodcov, ktorý ju nesú. To je holt pravda ukrývajúca sa v hlbinách kresťanských posolstiev, kde nerozhodujú masy, ale svätosť jednotlivca.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára