pondelok 24. januára 2011

V opozícii

"Katastrofy jsou prubířským kamenem toho, nakolik jsou lidé i národy ještě založeny svým původem."

Ernst Junger: Chůze lesem

Stav spoločnosti na nás kladie vážne nároky. Dostáť v takýchto podmienkach kontrarevolučnému poslaniu je nesmierne ťažké, no o to lákavejšie. Je zaujímavé ako súčasnosť stavia nás do paradoxnej pozície, kedy hoc nemáme slobodu na vrchole našich hodnôt, predsa sme najslobodnejší v našom politickom postavení, stojac úplne na pokraji. Neviazaní pravidlami demokratickej lotérie na ktorej sa zúčastňujeme, v ostrom kontraste prakticky všetkým politickým silám (i tým menej významným). Bez podielu na moci a mimo reálnych ambícií v dohľadnej dobe. Viazaný len spojením k dávnym politickým učeniam západu v konfrontácii s časom, ktorý nastal.

V takejto situácii ostrakizovaní a všemožne potieraní stojíme na názoroch, ktoré sú pevne vybojované, názoroch o ktorých vieme, že sú naše a nie sú palimpsestom ideológií z demolibárelnych štósov papierov. Naše postavenie je skúškou našich charakterov, naša bezvýznamnosť je krásnou kaligrafiou v spodnej časti nášho politického erbu. Nepredávame svoju politickú zvesť zadarmo ako politickí jehovisti a nevoláme po prebudení. Liberálne metódy predaja idey ako neviestky za grajciar sú ďaleko od nás.

Okúsili sme horkú medenú skúsenosť odpadnutia, ktorej je vystavený každý moderný človek, nadýchali sme sa vzduchu revolúcie, čo každého z nás obklopuje. Spoznali sme, že musíme vydať svedectvo - svedectvo o opozícii prežívajúcej v relikviách z dávnych svätcov. Víťazov, ktorí
Čakáme a neustupujeme. Neprosíme a nežobroníme. Stojíme a nekývame sa, ani uprostred pohyblivých pieskov dialektiky okolitého sveta, ktorá nás v sebe utopiť. Máme svoje vlastné cesty, pevné chodníky lesných chodcov. Kráčame pevne, kde bolesť je zdrojom našich krokov. Uprostred temnoty lesa nás vedie svetlo dávneho učiteľského úradu, hovoriace jasnou rečou: áno, áno, nie, nie.

Je to odpor stabilný a nemenný, plávajúci na vlnách nepriateľskej spoločnosti, vyhýbajúci sa zradným rukám falošného spojenectva snažiacich sa vychýliť tento upevnený na pilieroch zemekruhu. Odmieta vôľu po moci, kde moc je len pokúšaním na púšti a ukrýva svoju pravú tvár pred hordami hlupcov (záchranárov výkaliska civilizácie), nevlastnými deťmi krkavčej matere.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára