piatok 4. februára 2011

Po ovocí ich spoznáte


Vo všeobecnom zmätku panujúcom v modernej spoločnosti žiada sa snáď vystúpiť proti vžitým bludom o spoločnosti a silách v nej pôsobiacich, v čase, kedy sa i väčšina veriacich katolíkov – i zásluhou protikresťanského prostredia, ktoré nás obklopuje i zásluhou zlých pastierov v košiari Cirkvi – necháva unášať názormi, ktorá nepatria k obci Božej, lež plne sú v službe jej nepriateľov. Pretože však boli prijaté za normu konania a stali sa súčasťou pravidiel správania v spoločnosti ovládnutej gnostickým duchom a predstavami a o zmysle života dnes sa o nich ani nediskutuje. Preto je potrebné prekročiť prah modernej doby a zlomiť obruče jej mentality a obrátiť sa po radu tam, kde ešte boli úskalia jej protikresťanského zamerania jasne viditeľné.


V encyklike Humanum genus Sv. Otec Lev XIII. toto protikresťanské myslenie a jeho prostriedky jasne pomenoval. Satanské gnostické hnutie slobodomurárske vyvynuvšie sa z protestantskej herézy, ktorého hlavným cieľom bol zánik katolíckej Cirkvi, Petrovej bárky rozrážajúcej pereje bludov, v ktorých sa topia úbohé duše. Protestantizmus ako esenciálne dialektické a liberálne hnutie je základným stavebným prvkom – hoci dnes už sekularizovanej – modernity spoločnosti v ktorej naozaj platia za nepopierateľne správne pravidlá, ktoré vytýčil si program slobodomurársky tak trefne pomenovaný blahej pamäti tomistickým pápežom, z ktorých na tomto mieste odvážime sa citovať.

„Vynakládá se zajisté dlouhé a houževnaté úsilí, aby v občanské společnosti nic neznamenal Učitelský úřad Církve, nic neznamenala její vážnost, a proto obecně hlásají a bojují za to, že náboženství a stát mají být úplně odděleny. Tím vytlačují ze zákonodárství a státní správy velmi blahodárný vliv katolického náboženství. A v důsledku toho se domnívají, že státy mají být vedeny úplně bez zřetele na zřízení a příkazy Církve.“


Je celkom zrejmé, že tieto slobodomurárske ciele plne bolo dosiahnuté v spoločnostiach, ktoré sa neviažu na žiadne náboženstvo (také sa však vždy viažu na jeho náhražku – v prípade modernej spoločnosti ide o súbor gnostických mýtov modernej spoločnosti). Menej je ale zrejmé, že tento slobodomurársky cieľ vzali si za svoj mnohé spoločenstvá považujúce sa za katolícke. O to menej treba potom dokazovať ako za tento slobodomurársky cieľ úporne bojujú tzv. občianskokonzervatívne sily. Je jedným zo základov ich učenia a nič sa im tak nehnusí ako predstava štátu, ktorý sa v morálnej oblasti riadi učením Učiteľského úradu Cirkvi. Možno spomenúť napr. časopis .týždeň ako esenciálne vyjadrenie naplnenia slobodomurárskych predstáv, kde sa cieľmi rovnakými aké odsúdil Lev XIII. nie že netaja, ale priam vychvaľujú za čo sa im dnes ale dostáva potlesku a dokonca spolupráce zo strany tlieskajúcich useful idiots.


„A dále tím, že přijímají do svých řad příslušníky všech možných náboženství, dosahují v praxi toho, že jim vštípí ten velký blud dnešní doby, že není třeba se o náboženství starat a že mezi náboženstvími není rozdílu. Tento postup je zajisté myšlen k zániku všech náboženství, především katolického, které nelze bez vrcholného bezpráví srovnávat se všemi ostatními, poněvadž jediné ze všech je pravé.“


Tragická ekumenická prax dneška snáď ani nemôže mať iný cieľ ako poškodenie jediného pravého náboženstva, ktorého primát a jedinečná pravdivosť sa v dnešnej nešťastnej dobe spochybňuje priamo v samotnej Cirkvi, čím sa vytvára priestor pre náboženský indiferentizmus, herézu a modloslužobníctvo najhrubšieho zrna a relativizuje sa učenie jediného pravého Učiteľského úradu. O pohoršeniach aké spôsobujú náboženské stretnutia ako to v Assissi škoda hovoriť. Ale podľa ovocia i tu ich spoznáte, lebo ich ovocím je vnútorný a stále viac i vonkajší odpad od katolíckej Cirkvi.


„Proto také vidíme, že se běžně lidem nabízí hojnost všech možných lákadel k probouzení vášní: denní tisk a brožurky, postrádající vší úměrnosti a studu, divadelní představení, vyznačující se nestoudností, náměty děl cynicky čerpané podle zásad tak zvaného realismu, všelijaké důmyslné a vyumělkované prostředky k změkčilému a rozmařilému životu, slovem všechny ty rafinovanosti, lichotící touze po rozkoši, jež mají oslabit a uspat ctnost. Takto jednají hanebně, za to však zcela důsledně ti, kdo potlačují naději na nebeská dobra a veškerou svou blaženost připoutávají k věcem pomíjejícím a tíhnou s ní takřka pod povrch země.“

A naozaj otročenie vášňam a materiálnym statkom stalo sa tým najvyšším za čím sa spoločnosť a jej jednotlivci pachtia. Základnou mantrou kapitalistov i socialistou je materiálny dostatok, ich najvyššie božstvo a podľa tiež najvyššia méta spoločenského snaženia. Opäť tu v ničom nezaostáva moderný tzv. konzervativizmus občiansky, ktorý na Slovensku kultúrne je plne ľavicový rozvracajúci všetky zákony prirodzeného zákona. Pseudokresťanské plátky ako Postoy.sk a i mnohé organizácie, ktoré ako kresťanské sa tvária plne záštitu nesú nad kultúrou revolučnou odtrhávajúcou človeka od Boha a vnútorne jasne protikresťanskou v blbstve nezmerateľných rozmerov.

„Následují zásady politické vědy. V tomto oboru stanoví naturalisté, že všichni lidé jsou rovnoprávní a že jejich postavení je po všech stránkách úplně stejné. Každý jedinec je svou přirozeností svobodný, nikdo nemá práva druhému poroučet; chtít pak, aby lidé byli poslušni jakékoliv autority, pokud vychází odjinud než od nich samotných, znamená je znásilňovat. Je tedy lid svrchovaným pánem: vládnout lze jen s pověřením nebo souhlasem lidu, takže je zajisté dovoleno zbavit vládce jejich hodnosti i proti jejich vůli. Zdrojem těchto občanských práv je buď lid nebo vládní moc ve státě, a to jen taková, která odpovídá moderním představám. Mimo to je záhodno, aby stát byl bezbožecký; není důvodu, proč by se při různých formách náboženství dávala přednost jedněm před druhými- všechna musí být postavena na stejnou úroveň.“

Kto by si dnes osoboval zavrhnúť tieto vskutku slobodomurárske predstavy o spoločnosti? Ktorý katolík sa proti ním dnes postaví ? Potrebujete väčšieho dôkazu, aké kruhy dnes prijali plne za svoje predstavy, ktorých hlavným cieľom bolo zničenia a rozprášenie katolíckej Cirkvi, jej učenia jej moci ? A tieto predstavy dnes plne za svoje prebrala nielen ľavicová strana, lež stali sa základom myslenia o spoločnosti a politike bez výnimky. Čítajte len názory konzervatívnej opozície, ľudí novembra, demoliberálov všetkých modlovyznaní a nájdete presne tie isté názory aké odsúdil v Humanum Genus pápež Lev XIII. a na iných miestach mnohí ďalší pápeži stojaci proti gnostickej modernite. Lež moderný kresťan (sic!) sa považuje za dieťa modernej doby a vyznávačom jej ideí. Jeho odpor je len smiešnou súčasťou dialektického kolotoča revolúcie a jeho názorom tlieskali by tí najhorší nepriatelia Cirkvi z minulosti, keby im to bolo umožnené. Nevypovedá to snáď dosť. A nie je po ruke ovocie, ktoré to nesie ?

pre Monarchiu napísal Jean Cotterau

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára