piatok 11. marca 2011

Povinnosti v úpadku

Za normálnych okolností by nebolo vôbec potrebné písať tu články. V situácii keď je európska civilizácia, ktorá dlho niesla názov západná civilizácie už preč a politický konzervativizmus je mŕtvy je tu povinnosť daná nám zhora vydať o tomto svedectvo v obklopení smečkou nepriateľov.

Pochlebovanie súčasnému stavu úpadku - ako v Cirkvi, tak v spoločnosti (ktoré zrejme sú prepojené) - by bolo zakopaním talentov do najhlbšej zemi. A tak i osoby inak nehodné, osoby akiste najposlednejšie v splácaní dlhov Božej milosti, povolávané sú aby chránili slovo pred manichejským molochom, čo všade ho požiera.

Západná kultúra odišla bez veľkého tresku - akoby z veršov T. S. Eliota - a vydala len málo pohrobkov, čo chceli snáď by ju hájiť, čo nepodľahli moderným filozofiám na ktorých stojí dnes dialektický postoj onoho oxymoronu "moderného kresťanstva" čo je liečba jedom namiešaným z láskavých slov pokušiteľa ponúkajúceho Kristovi na púšti chlieb smrti, chlieb slobody. No i obdobie utrpenia zavše je treba. Sedem tučných kráv, vystrieda sedem vychudnutých na smrť a bude zem vydaná všanc nepriateľom Syna človeka, by oddelilo sa to málo zrna od pliev vysmiatych.

Písanie snáď ospravedlňuje len strach z Boha, ktorého sa nedostáva odpadlíckej spoločnosti, budujúce i kresťanstvo na svoj vlastný obraz. Nové náboženstvo lásky, lásky k sebe samému, čo bolo tu už od požitie plodu poznania dobra a zla v záhrade rajskej. Na konci dňa, keď súmrak vystiera svoje temnejúce paže treba vydať odpočet. Uprostred všeobecnej vzbury a babylónskeho zmätenia na vrchu Ararat kto stojí, snáď počítať môže s tým, že započíta sa mu k dobru, že nemlčal a neprikyvoval synom Judášovým, čo bozkom vlažia svoju zradu v prospech modly-ľudu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára