utorok 14. júna 2011

Diagnóza Západu

To čo by externému pozorovateľovi Západu v dnešných dňoch najviac udrelo do očí je absolútny nedostatok odvahy, ktorý je príznačný pre obyvateľov, kedysi hrdinského a statočného Západu.

Tváre väčšiny obyvateľov Západu sú poznačené obavami, úzkosťou a neprekonateľnou nespokojnosťou, ktorá pramení v úpornej snahe uspokojiť neusporiadanú túžbu mať stále viac, žiť stále pohodlnejší a bezstarostnejší život.

Každý spor, vnútorný i vonkajší, sa rieši podľa litery zákona a to sa považuje za najlepšie riešenie. Ak niekto plní zákon, nič viac nie je potrebné. Po dobrovoľnej zdržanlivosti a sebazápore už niet ani stopy.

Deštruktívna a nezodpovedná sloboda dostala neobmedzený priestor. Spoločnosť stratila akúkoľvek účinnú zbraň, ktorou by mohla predísť pádu do hlbokej priepasti ľudskej dekadencie. Život je organizovaný prísne legalisticky a nie je schopný sa ubrániť sa pred rozleptaním od zlého.

Unáhlenosť a povrchnosť sú duševnou epidémiou dneška, ktorá v rozsahu predčila všetky cholery a morové rany, ktoré sužovali západ v minulosti. Viac ako inde sa prejavuje v tlači. Hlboká analýza problému je v novinách anathema. Všetko sa končí pri emotívnych nadpisoch a dokola opakovaných frázach.

Napriek tomu, že dávno nejestvuje žiadna cenzúra, módne trendy a idey sú starostlivo oddelené od tých ktoré, už v móde nie sú. Nič nie je zakázané, ale do tlače či televízie sa nedostane nič, čo nie je v móde. Bádatelia, dnes nazývaní experti, sú síce legálne slobodní, ale v skutočnosti sa drvivá väčšina vezie na módnej vlne. Ich najväčším bádateľským počinom je zistiť, v ktorom ideovom tábore momentálne veje najviac zástav a rýchlo tam vztýčiť aj tú svoju.

Napriek nesmiernemu nadbytku informácií, alebo možno práve preto, má Západ veľké problémy pochopiť skutočnosť takú, aká je. Namiesto toho sa rád necháva klamať najrôznejšími šarlatánmi, ktorí mu sľubujú raj na zemi.

Západ, v dobe keď sa najviac pýšil sa svojim kritickým rozumom, bez akejkoľvek reflexie uprel sám sebe možnosť poznať Pravdu a ponoril sa do relativistického kotla protichodných povier, téz, ideológii a ideí, dôrazne potierajúc každú snahu o ich roztriedenie na pravdivé a lživé.

Chyba je niekde v koreňoch, v samotnom základe ľudského uvažovania v posledných storočiach, prevažujúcom náhľade svet, ktorý sa zrodil v renesancii a ktorý možno popísať ako racionalistický humanizmus, ktorý považuje človeka za centrum všetkého.

Ak má humanizmus pravdu, že človek sa narodil aby bol šťastný, potom prečo sa narodil aby zomrel? Ale telo je odsúdené k smrti a ak teda má byť šťastný, poslanie človeka na zemi musí byť duchovnej povahy. Toto poslanie teda nemôže spočívať v ničím nehatenom užívaní každodenného života, ani v hľadaní spôsobu akým čo najjednoduchšie získať čo najviac vecí a veselo si z nich ťažiť. Naopak, toto poslanie musí byť napĺňaním trvalej a naliehavej povinnosti, uskutočniť v živote jednotlivca dokázateľný morálny vzrast a tak dosiahnuť aby človek na konci svojho života bol lepšou ľudskou bytosťou ako na jeho začiatku.

1 komentár:

  1. Natrafil som na zaujímavý názor, podľa ktorého to čo deje dnes na západe (USA, Anglicko a ďalšie krajiny) je pokračovanie puritanizmu. Dalo by sa povedať, že pre puritanizmus bolo typické práve to popieranie seba samého, ktorý dnes dospel až k samovražde západu. Tá sa prejavuje tým, že odmietajú mať deti, otvorením hraníc pre imigrantov, ktorí nahradia celú spoločnosť. Uprednostňovním homosexuálov, feministiek, afričanov atď... Každý je lepší ako biely protestant, každý má právo na PRÁVA, okrem toho ktorý tie práva vytvoril.

    OdpovedaťOdstrániť