štvrtok 2. februára 2012

Nerovnosť je základ spoločenského poriadku

Lev XIII

Tak, ako sa ľudia z Božej vôle rodia pre život v spoločnosti a tak ako je moc vládnuť nevyhnutná pre súdržnosť tejto spoločnosti, že ak je odstránená spoločnosť sa rozpadá, tak je zrejmé, že autorita vládnuť pochádza od Toho, kto je Stvoriteľom spoločnosti a nech vládne ktokoľvek, vládne ako sluha Boží. Keď to teda cieľ aj prirodzenosť ľudskej spoločnosti žiada, je spravodlivé poslúchať príkazy zákonnej autority, tak ako je spravodlivé poslúchať Boha, ktorý vládne všetkému. Je ďaleko od pravdy názor, že ľudia majú právo a moc odmietnuť poslušnosť autorite, kedykoľvek sa im to zľúbi.

Nikto nepochybuje, že všetci ľudia sú si rovní, pokiaľ ide o ich spoločný pôvod a prirodzenosť, o posledný cieľ, ktorý má každý z nás dosiahnuť a práva a povinnosti, ktoré sú z tohto cieľa odvodené. Ale schopnosti jednotlivcov nie sú rovnaké, veď jeden sa líši od druhého duševnou i telesnou silou a taktiež jestvuje mnoho rozdielov v správaní, nadaní a povahe. Preto sa rozumu nanajvýš prieči každá snaha vymedziť všetkému tú istú mieru a hranicu a zaviesť tak úplnú rovnosť v inštitúciach občianskeho života.

Práve tak, ako je dokonalá telesná kondícia výsledkom spojenia a zloženia rôznych údov, ktoré hoci odlišné formou a účelom tvoria svojou skladbou a umiestnením na náležitom mieste útvar krásny na pohľad, pevný silou a vhodný na použitie, tak aj v ľudskom spoločenstve, jestvuje takmer nekonečná rozdielnosť medzi ľuďmi, predstavujúcimi jednotlivé časti celku. Ak by si mali byť všetci rovní a každý by mal sledovať svoju vlastnú vôľu, znetvoria a deformujú Štát, ale ak s prihliadnutím k rôznemu stupňu dôstojnosti, k rôznym úlohám a povolaniam všetci príhodne spolupracujú na spoločnom dobre, predstavujú obraz Štátu dobre usporiadaného a naozaj zodpovedajúceho prirodzenosti.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára