pondelok 2. júla 2012

Odvolanie arcibiskupa Bezáka - dobrá správa


(S Pánom Bohom idem od Vás, neublížil som, neublížil som, žiadnemu z Vás. )

Od menovania Róberta Bezáka 18. apríla 2009 sa k nám dostávali najrôznejšie správy o charaktere tohto biskupa, z ktorých išla hrôza (dekonštrukcia liturgie u neho dosahovala vraj až takej miery, že slúžil liturgiu s plyšovými hračkami na oltári). Povesť ultramodernistu následne potvrdil deklarovaním aj na pomery slovenskej cirkevnej hierarchie ultraliberálnych názorov (tieto si je možno dohľadať vo viacerých jeho verejných vystúpeniach - keď pritakával sugestívnym pritkatolícky orientovaným otázkam heretika Hríba v jeho relácii, alebo keď nedôstojne biskupa šaškoval na neopohanskej Pohode, ale príkladov jeho pochybného konania by sme našli viac). Za normálneho stavu v Cirkvi by sa niekto taký nikdy nestal biskupom, ale v čase krízy sa menujú podobní ľudia podliezajúci sa verejnosti (v tom bol Bezák vždy dobrý). 

Kým smerom k ľudu si budoval vlastný kult osobnosti, voči svojmu predchodcovi (a zrejme nielen k nemu) sa prejavoval celkom iným a tvrdým spôsobom (čo je zrejmé už z toho, čo presiaklo na verejnosť). Je nepochybné, že za usmievavou tvárou nastavenou smerom k vonkajšiemu svetu sa skrýval tiež iný Bezák nastavený do vnútra Cirkvi na tvrdú mocenskú politiku. Pri súčasnom stave Cirkvi sa dalo očakávať, že sa máme dlhodobo "na čo tešiť".  Muselo sa však stať niečo veľmi závažné (ako priamo potvrdzujú aj Bezákom čítané listiny k jeho odvolaniu), keď sa o činnosť Bezáka začala zaujímať nadriadená cirkevná hierarchia. Dnes, keď popieranie základných katolíckych dogiem je skôr cestou hore v hierarchii cirkevného rebríčka sa biskupi akiste neodvolávajú za také maličkosti ako je podomielanie vierouky (obzvlášť ak sú v úrade pomerne krátko).

Že sa Bezákove konanie v Cirkvi kontroluje potvrdil napokon aj o sám (napríklad aj na konci Hríbovej relácie). Budúcnosť nám snáď dá nazrieť do toho, čo sa presne stalo. Možno je to natoľko škandalózne, že zástupcovia Cirkvi o tom radšej ani nechcú hovoriť, hoci tým Bezákovi dávajú do ruky zbraň, ktorú mohutne využíva - napríklad v kázni, ktorú plne zneužil na vytvorenie obrazu vlastného neodôvodneného a nespravodlivého martýrstva. K tejto kázni sa kriticky vrátime nižšie. V každom prípade výsledkom legitímnej kontroly z pozície hierarchicky nadriadenej bol snáď najvážnejší krok, aký sa vôbec dal očakávať: odvolanie Bezáka z funkcie.

Ešte pred odvolaním (ktoré Bezák zrejme očakával, keďže bol predtým vyzvaný k abdikácii, ktorú tento navonok vzor pokory odmietol) sa spustila hystéria odštartovaná Františkom Mikloškom, veľmi chabým kresťansko-demokratickým politikom, ktorého už predtým niekto (veľmi pravdepodobne s podporou ak nie priamo od Bezáka, tak z Bezákových kruhov) použil na boj proti arcibiskupovi Sokolovi, ktorý vyústil až do veľmi pochybného typicky liberálneho rozsudku, o ktorom informovala Dielňa Sv. Jozefa. Napriek tomu, že sa dnes ťažko dostaneme k dôkazom, ktoré by to potvrdili, celá kauza hystérie rozpútanej okolo Bezákovho odvolania má silný rukopis riadenia slobodomurárskou lóžou. Čo potvrdzuje aj skutočnosť, že priestorom na spustenie hystérie okolo Bezáka bol jemu plne lojálny časopis .týždeň, ktorý inak napĺňa prakticky všetky znaky murárskeho hnutia popísaného pápežom Levom XIII. v encyklike Humanum genus. (.týždeň je o to nebezpečnejší, že v dobe zmätenia veriacich svoju protikatolíckosť zakrýva, čo mu však nebráni v tom, že glorifikuje protikresťanskú úpadkovú nemorálnu kultúru, pričom časť jeho osádky nemá problémy dokonca verejne propagovať napr. sodomitské partnerstvá - to je však samozrejme len špička ľadovca protikatolíckeho pôsobenia tohto týždenníka). Ak tu aj nie je priame angažovanie (ako tomu bolo nedávno vo Vatikáne prostredníctvom pápežovho slobodomurárskeho komorníka), ideová línia je zrejmá.

Na Bezákovu podporu navyše hneď vystúpila veľmi charakteristická skupinka "celebrít", ktorá dobre potvrdzuje koho záujmy arcibiskup Bezák vo funkcii hájil. Neprekvapuje, že veľká časť týchto celebrít sú nekatolíci, viacerí z nich dokonca známy priamymi útokmi a odporom ku katolíckej Cirkvi. Môžeme spomenúť napríklad predstaviteľov heretických skupín ako je Štefan Hríb, pastor Pastirčák, či odskočený bývalý katolík Kocúr (útočiaci na všetko katolícke kde sa len dá), feministka Juráňová, organizátor nemravnej Pohody Kaščák (ktorý mal minimálne v minulosti za partnerov výrobcov kondómov), a ďalšie ateistické ksichty z .týždňa a iných Hríbovych kamarátov. Okrem nich tu boli ešte liberálni katolíci ako Daniel Lipšic, či Jana Žitňanská, ktorí zhodou náhod chystajú ďalšiu zvrátenú liberálnu politickú "alternatívu" pre Slovensko. Alebo takých katolíkov ako je odchovanec liberálnych organizácií Rybníček, za ktorého riaditeľovania TV JOJ bola predným producentom erotických relácií na Slovensku. Môže si niekto normálny myslieť, že takéto zoskupenie, ktorého (minimálne jeho veľkej časti) cieľom bolo vždy škodiť katolíckej Cirkvi nivočiť jej vierouku, malo na zreteli dobro katolíckej Cirkvi ? Nebuďme naivní. Odpoveď je samozrejme nie. Títo veľmi dobre vedeli prečo sa za Bezáka postavili, lebo to bol plne ich človek. Skutočné vzory katolíckych biskupov z minulosti v nich naopak vyvolávajú odpor. 

Napokon teda prišlo k Bezákovmu odvolaniu, ktoré oznámil v kázni, ktorá bola štýlom veľmi blízka spôsobu luteránskych heretikov, ku ktorým mal biskup napokon vždy veľmi blízko. Okrem manipulatívnej propagandy, ktorou sa hájil  a skrývanej neposlušnosti však zrejme Bezák zrejme aj klamal, alebo minimálne hovoril polopravdy, ktoré z neho mali urobiť martýra - čo sa u časti ľudu aj stalo-, lebo zaslepenému ľudu u ktorého si budoval kult osobnosti stačí veľmi málo (o čom svedčí aj potlesk Bezákovej reči, napriek tomu, že ide o liturgicky absolútne nevhodné konanie, čo však ľud pod takými pastiermi ako je Bezák nevie).

Bezák sa tu otvorne postavil cirkevnej hierarchii a to minimálne na hranici neposlušnosti, keď sa zrejme snažil obísť príkazy, ktoré vo veci svojho odvolania dostal. Bezák odôvodňuje, že ide o "jeho veriacich" - my sme si však doteraz mysleli, že veriaci sú jedine Kristovi a chodia do kostola kvôli Kristovi, ktorému náležia, nevieme na základe  čoho si ich Bezák teda privlastňuje. Ďalej Bezák tvrdil, že to nerobí pred médiami - veľmi zaujímavé je z tohto hľadiska video v Trnave dobre známeho novinára Patrika Pokorného, ktorý toto aj okamžite  zavesil aj na YouTube - evidentne náhoda a Bezák je slepý a nevidí, že ho známy trnavský novninár nahráva. Ďalej Bezák tvrdí, že ani nevie dôvod svojho odvolania - to je ďalšie veľmi pochybné a neuveriteľné tvrdenie, nakoľko Bezák veľmi dobre vedel o kontrole jeho pôsobenia (je extrémne nepravdepodobné, že nepoznal jej obsah, zvlášť keď písomne odpovedal na výsledky vizitácie, čo v odpovedi písal, keď nevedel, čo sa mu kladie za vinu?). Vrcholne komicky potom pôsobí tvrdenie Bezáka, že on nič nekomentuje, hoci prakticky nič iné vo svojej kázni nerobil. Chudáčik biskup sa ešte nadôvažok označil v dramaticky zahratej reči za obžalovaného, ako keby sa proti nemu snáď viedlo trestné konanie, nám je však zrejmé, že  tu išlo o silno manipulatívne konanie smerom k mienke veriacich, ktorí radi na skočia na rozprávku o nevinnom a nespravodlivo "odsúdenom" arcibiskupovi.

Vzhľadom na uvedené je absolútne zrejmé, že Svätý Otec Benedikt XVI. spravil naozaj to najlepšie pre dobro Cirkvi a trnavskej arcidiecézy, keď tohto biskupa odvolal.

1 komentár:

  1. Ještě jedna dobrá zpráva z téhož dne: http://aktualityhvezd.wordpress.com/2012/07/01/lichtenstejnci-odmitli-zbavit-sveho-knizete-prava-veta/

    OdpovedaťOdstrániť