piatok 17. augusta 2012

Vojna

Niet človeka, či už si to uvedomuje alebo nie, ktorý by nebojoval v tomto zúrivom boji. Niet nikoho, kto by nezdieľal zodpovednosť za porážku či víťazstvo. Väzeň v reťaziach aj kráľ na tróne, chudobný aj bohatý, zdravý aj nemocný, zajtec či slobodný, starý aj dieťa, civilizovaný i barbar, všetci tento zápas podstupujú rovnako. Každé vyslovené slovo je alebo inšpirované Bohom, alebo svetom a nevyhnutne hlása, či implicitne alebo explicitne, ale vždy zretelne slávu jedného, alebo víťazstvo druhého. Do tohoto boja sme boli všetci vrhnutí násilím, niet ňom miesta pre dobrovoľníkov alebo náhradníkov. Niet v ňom výnimky kôli pohlaviu či veku. Nezaváži, ak sa niekto snaží ospravedlniť, hovoriac že je synom chudobnej vdovy, alebo že je matkou ochrnutého, alebo manželkou mrzáka. V tejto vojne sú vojakmi všetci, čo sa narodili zo ženy. Nehovor, že nechceš bojovať, lebo ako to hovoríš už bojuješ. Ani nehovor, že nevieš ktorú stranu si vybrať, lebo kým to dopovieš, už si sa na jednu stranu pridal. Ani to, že chceš byť neutrál, pretože nebudeš, ani to že chceš byť indiferentný, lebo sa ti vysmejem do tváre, pretože vyslovením toho slova si si zvolil stranu. Nenamáhaj sa hľadaním bezpečného útočiska pred hrôzami vojny, pretože sa namáhaš zbytočne. Táto vojna sa vedie v celom vesmíre a trvá po všetky veky. Iba vo večnosti, v krajine spravodlivých nájdeš pokoj, pretože len tam sa nebojuje. Ale nepredstavuj si , že sa ti otvoria brány neba bez toho, aby si najprv ukázal rany ktoré si utŕžil, tieto brány sú otvorené len pre tých, čo slávne vybojovali Pánove bitky a tak ako Pán boli ukrižovaní.

Donoso Cortés

pondelok 13. augusta 2012

Modlitba drsného vojaka


La Hire (Hundroš) je meno, ktoré prischlo Étiennovi de Vignolles (1387-1442), surovému gaskonskému pirátskemu kapitánovi, ktorý sa stal jedným z oddaných prívržencov Jany z Arcu. Hovorí sa, že pod vplyvom tejto panny sa veľmi usiloval odnaučiť od neprestajného rúhavého preklínania, ktorému vďačil za prezývku. Jana mu údajne ako prostriedok na odľahčenie jeho prchkej povahy dovolila preklínať palicou. Zachovala sa jedna jeho pozoruhodná modlitba. Skôr ako vyrazil do bitky vyhľadal kňaza a žiadal ho o rozhrešenie. "Vyznaj najskôr svoje hriechy," vyzval ho kňaz. "Na to nemám čas," odpovedal vojak, "musím ísť proti Angličanom. Ale spáchal som všetko, čo človek živiaci sa vojnou zvyčajne robí." Kaplán mu udelil absolúciu na čo La Hire padol na kolená a takto sa modlil:

"Bože, prosím Ťa, aby si dnes urobil pre La Hirea to, čo by si chcel aby La Hire urobil pre Teba, keby on bol Boh a Ty si bol La Hire."

http://nobility.org/2012/08/13/rough-soldier-prayer/

piatok 10. augusta 2012

Schmitt a Donoso Cortés


Neverím, že by monografiu Carla Schmitta o Donoso Cortésovi niekedy preložili z nemčiny. Našťastie, posledná kapitola Schmittovej Politickej teológie sa volá "O kontrarevolučnej filozofii štátu (de Maistre, Bonald, Donoso Cortés)" a tu možno nájsť zhrnutie Schmittovho chápania tohto muža.
Najskôr však musím upozorniť na zaujímavú anomáliu. Katolík Schmitt spolu s hore menovanými katolíckymi kontrarevolucionármi nemá dnes na súčasnú Cirkev absolútne žiadny vplyv. Doslova a do písmena nulový. Ich idey o Tradícii, autorite a odpore k modernému, liberálnemu svetu boli v pokoncilnej modernistickej Cirkvi skrz naskrz odmietnuté. To, čo je podľa Schmitta dôležité, je "otvorená manifestácia princípov pravdy a vyššieho rádu" a vybudovanie "nejakého druhu naozaj spirituálneho a tradične hierarchického usporiadania." Keďže takéto myšlienky dnes nemajú žiadnu inštitucionálnu podporu, je úlohou jednotlivcov ich pochopiť a rozvíjať.

Hobbesovo tvrdenie, že spoločenská zmluva je základom Leviathanského štátu je možné odmietnuť. Spoločenská zmluva mu poskytuje len zdanie legitimity. Za Leviathanom je skôr úpadok a rozklad tradičného štátu, ktorý stratil akýkoľvek zmysel pre transcendentnú pravdu, ale podržal si svoju plnú autoritu. Taký štát, ponechaný sám na seba a pod pôsobením "činiteľov prchavej a nestálej povahy, vždy pripravených infiltrovať sa všade, kde nenarazia na prekážku v podobe prítomnosti autentických princípov pevnej a trvalej pravdy" pokračuje v "individualistickom rozklade Štátu". Čo hovorí Donoso o liberálnom rozklade a jeho opaku? Liberálnym ideálom je "slobodný trh", "trhovisko ideí a myšlienok" a "nekonečne debatovanie". 

Schmitt hovorí: Katolícki politickí myslitelia ako de Maistre, Bonald a Cortés by považovali nekonečné diskutovanie za produkt strašného a zároveň smiešneho fantazírovania, pretože ich kontrarevolučnú filozofiu charakterizuje poznanie, že doba žiada rozhodnosť.
Pre Bonalda je tradícia jedinou možnosťou, ako sa dá pochopiť to, čo môže človek metafyzicky obsiahnuť, pretože intelekt jednotlivca považuje za príliš biedny a slabý, aby dokázal sám poznávať pravdu. Antitézy a rozlišovania, ktoré Bonald rád robil obsahujú v skutočnosti príkre morálne protiklady. Také protiklady, ako predstavuje kontrast medzi dobrom a zlom, Bohom a diablom, medzi bytím a nebytím v zmysle boja na život a smrť, v ktorom nie je možná žiadna syntéza, žiadna tretia cesta.

Kontrarevolucionári zavrhujú liberálny ideál, že každý názor je dôležitý počíta sa. "Omyl nemá žiadne právo" a len pár jednotlivcov dokáže premôcť intelektuálnu mýlku." Donoso opovrhoval ľuďmi, ktorí nepoznali hranice: Slepý ľudský rozum, slabá vôľa a smiešna nástojčivosť telesných žiadostivostí robia človeka tak poľutovaniahodným, že všetky slová ľudského jazyka nestačia na opísanie ohromnej nízkosti tohto stvorenia... Stupidita más je rovnako zjavná ako hlúpa márnomyseľnosť ich vodcov. Donoso opisuje ľudí ako vymedzených mimo nich stojacimi silami, ideami a predmetmi. “Bez pevnej vôle, človek nedokáže urobiť nič, aby s ním pri tom nezmietali vonkajšie sily." Donoso opovrhuje buržoáznou spoločnosťou. 

Schmitt hovorí: Podľa Donoso Cortésa, je typické pre buržoázny liberalizmus, snaha nevyriešiť spor v rozhodujúcej bitke, ale namiesto nej začať diskusiu. Opisuje buržoáziu ako "diskutujúcu triedu". Triedu charakteristickú úsilím vyhnúť sa akémukoľvek rozhodnutiu. Trieda, ktorá presunula všetku politickú aktivitu na rovinu konverzácie v tlači a v parlamente nie je žiadnym protivníkom v spoločenskom boji.

Márnosť debaty.

Tu leží podstata veci. Buržoázna trieda, hoci je nominálne pri moci, ani nerozumie a ani neverí princípom transcendentného poriadku. Preto už nejestvujú žiadne definitívne rozsudky. Bez poňatia o princípoch pravdy nezostáva žiadny argument proti deštruktívnym silám chaosu. Keď je pravde a jej opozitu priznaný rovnaký priestor, niet cesty k vyriešeniu ich sporu. Debata bez konca pripomína nekonečný highlanderovský súboj, ale už bez hrdinských prvkov. Dnes neplatí buď A alebo B, teraz môže byť aj A aj B. Masy samozrejme nepoznajú spôsob akým z tejto situácie vyjsť a preto sa cítia slobodné vybrať si akúkoľvek možnosť práve odpovedajúcu ich premenlivým chúťkam. Preto je voľba chaosu a neporiadku rovnako platná, ako voľba poriadku a rádu.
Ak sa dieťa náhodou dotkne horúceho sporáka, získa okamžite zápornú spätnú väzbu a poučí sa. Počas svojho života človek mnohokrát chybuje. Často sa však dôsledky ukážu až po rokoch, keď už len ťažko dokáže uniknúť z pasce, ktorú si sám zostrojil. Na spoločenskej úrovni, sa negatívne dôsledky omylov v celej šírke ukazujú až po mnohých rokoch, neraz po dobe presahujúcej život jednotlivca. A preto sú omyly, k veľkému znechuteniu tých, ktorí ešte dokážu vidieť pravé príčiny a dôsledky udalostí, veľmi ťažko odstrániteľné

Rozhodnutie

Liberálny, buržoázny štát nemá ani chuť ani ochotu urobiť rozhodnutie. Schmitt vysvetľuje:
Donoso Cortés považoval nekonečnú debatu za spôsob ako sa vyhnúť zodpovednosti a pripisovanie prehnanej dôležitosti slobode prejavu a slobode tlače v konečnom dôsledku umožňuje rozhodnutiu sa nadobro vyhnúť. Liberalizmus, ktorý usilovne debatuje a rokuje o každej politickej maličkosti sa intenzívne pokúša odstrániť z debaty akúkoľvek metafyzickú pravdu. Esenciou liberalizmu je vyjednávanie, opatrné a polovičaté a plné nádeje, že finálnu a naozaj definitívnu debatu, tú rozhodujúcu krvavú bitku sa podarí transformovať v nekonečnú parlamentnú diskusiu, ktorá odsunie prijatie rozhodnutia až na svoj koniec - teda na nikdy.

Pozorujeme však, že vyjednávanie sa dlhodobo vždy vyvíja len jedným smerom. Napríklad, ja dnes ponúkam za tovar 50 euro, ale predavač žiada 100. Dojednáme sa na 75. O týždeň, predavač, ktorý si urobil o mne obraz bude pýtať 125 a vyjednávanie začne na 75. Ak mi bude chýbať rozhodnosť, pevná vôla a odhodlanie vytrvať, tak kúpim za 100 a cena sa tak pre mňa zvýši. Podobne sa aj spoločenský konflikt vyvíja stále jedným smerom, napriek tomu, že "konzervatívci" sa usilujú udržať status quo, ktoré sa tiež mení tým istým spôsobom. Preto sa dnes konzervatívci, ktorí v minulosti pokladali demokratické zriadenie za zhubné, stali jeho zúrivými obhajcami.

Opakom diskusie je rozhodnutie. V tradičnej spoločnosti robí posledné rozhodnutie veľkňaz alebo kráľ. V tomto bode je rozhodnutie naozaj definitívne konečné a diskusia končí. V náboženskej sfére sa duchovná autorita prejaví výrokom, ktorý je považovaný za neomylný, v politickej sfére vydá panovník príslušný zákon. Už nie je možné viac rokovať, dišputovať či vyjednávať, spor je vyriešený. Peto napríklad Dante považoval za poslednú súdnu inštanciu súboj, preto de Maistre oslavoval kata, ako silu, skrývajúcu sa za poriadkom a rádom. A presne z toho dôvodu revolucionári vždy odmietajú trest smrti. Prinajmenšom do okamihu v ktorom preberajú moc. Pre Donosa, ktorý žil v dobe, keď kráľ už držal len nominálnu moc, je riešením situácie diktátor, či výnimočná osobnosť, muž osudu. To je logický záver. Na ceste ku kontrarevolúcii, je to ale krok späť, taký človek bude autorita ale bez zaručenej legitimity. Je to prvá fáza, v ktorej stačí len autorita a otázka pravdy ešte nie je prvoradá. Vtedy sú najlepšími nástrojmi ako uchopiť a zorganizovať kolektívne sily mýty a nie skutocné princípy. V nich nájde muž osudu, ten zázrak výnimočnej osobnosti presýtený posvätnom, hoci nie čistým "božským právom" , základy a legitimitu pre svoju suverenitu a vládu a udelí myšlienke štátu transcendentný character.

Táto fáza sa ale musí skončiť a prichádza druhá, v ktorej sa Leviathan stane telom, sformovaným a uspôsobeným k inkarnácii a manifestácii princípov transcendentného poriadku. Tým sa kolektivistický a iracionálny rozmer totalitarizmu a autority odstráni a v štáte sa ustanoví naozaj spirituálna a tradičná hierarchická organizácia.

prevzaté a upravené z http://www.gornahoor.net/?p=4499