piatok 7. septembra 2012

Nie som Martinián, som katolík

Antonio Socci

Vidiac vo včerajších novinách záplavu oslavných rečí a trápneho nadšenia nad dielom kardinála Martiniho, prišla mi na um kázeň na hore, ktorou Ježiš napomínal svojiich učeníkov: " Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť". Skutoční Kristovi učeníci sa vyznačujú práve opakom : "Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás" Ježiš potom naznačil v čom spocíva blaženosť jeho učeníkov: "Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi!"

Je isté, že kardinál Martini desaťročia zbieral chválu masmédii po celom svete, najmä tých mimoriadne antikatolíckych a mimoriadne nepriateľských Ježišovi Kristovi a Jeho Cirkvi. Čo to znamená? Namietate snáď, že to na ňom vôbec nezáviselo? Ale fakty hovoria jasne. Kardinál Martini vždy vyhľadával potlesk sveta, vždy sa maznal s Mocou (panujúceho svetonázoru) a vždy kráčal v čele najmódnejších ideologických prúdov prezentovaných sekulárnymi médiami, čím si získaval potlesk a obdiv. Až do svojej smrti bol váženým a pravidelným hosťom televíznych talkshow. Zdá sa vám snáď, že odmietal vypočítavé pochlebovačstvo médií, ktoré ho roky označovali za Antipápeža, za rivala Jána Pavla II a následne Benedikta XVI? Ja to tak nevidím.

Mohol to urobiť pevnými a jednoznačnými slovami, ako Don Lorenzo Milani, ktorý, keď ho progresívna tlač a politickí lavičiari označovali za jedného z nich, rozhorčene odpovedal: "Jeden z vás? Som len kňaz a to je všetko!" A keď sa ho pokúšali zneužiť proti Cirkvi vehementne sa na nich oboril : "V čom zmýšlam tak ako vy? V čom? Táto Cirkev má sviatosti. L’Espresso mi nedá rozhrešenie za moje hriechy. Dá mi snáď sv. príjmanie? Odslúži za mňa omšu?" A inde povedal "Trvalo mi 22 rokov vymaniť sa zo spoločenskej triedy, ktorá číta a píše L’Espresso a Il Mondo. Museli zo mňa nakoniec urobiť snoba, demagóga, naivku, a prestať ma ospevovať ako jedného z nich, pretože ja nie som jeden z nich. Jediné, na čom záleží je Boh a jediná povinnosť človeka je bohopocta. Všetko ostatné je len odpad."

Radi by sme takéto slová počuli aj od kardinála, ale nikdy sa tak nestalo. Nikdy. Namiesto toho sme počuli všeličo iné, čo akurát znepokojilo a zmiatlo jednoduchých katolíkov. Slová, v ktorých prezentoval, presný protiklad toho, čo učili Pápeži a čo učí Cirkev. Povedal dosť na to, aby sa ho včerajšia Republica odvážila chváliť za to, že "nikdy nezavrhoval eutanáziu", "za jeho dialóg s islamom a jeho schvaľovanie kondómov". Všetky módne ideológie našli v kardinálovi possibilistu, otvoreného k dialógu: "nie je zlé, ak dvaja ľudia, hoci aj homosexuáli, majú stabilný zväzok, ktorý je uznaný štátom."

Je vcelku legitímne, aby takéto myšlienky niekto vyznával a hlásal. Ale je legitímne, aby ich šíril kardinál Svätej Rímskej Cirkvi? Nie je toto do neba volajúci rozpor? Čo vernosť a lojalita? Ked kardinál povie: "buď štastný ako katolík ale buď rovnako štastný, že niekto iný je evanjelikál alebo moslim..." Nehlása sa tak rovnosť všetkých náboženstiev?

Kto si pamätá aspon jedno verejné vystúpenie, v ktorom kardinál odporoval "politicky korektným" ideám dneška? Kto si pamätá, že by na kardinála naopak niekto útočil za to že horlivo obhajuje prenasledovaných kresťanov? Ja nie. Radšej táral so Scalfarim, ktorý nezabudol zdôrazniť - "Nikdy sa ma nepokúsil obrátiť". Celkom tomu verím.

Sv. Pavol v liste Timotejovi, prikazujúc mu učiť zdravú náuku, prorokuje: “ Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.” (2 Tim, 4,3-4)

Vo svojom poslednom rozhovoore sa, kritizujúc Cirkev, kardinál Martini čuduje, kde sú "zapálení muži", ľudia čo "majú vieru ako stotník, horia ako Ján Krstiteľ, riskujú ako Pavol a sú verní ako Mária Magdaléna?" Určite ich nevidel medzi svojimi nasledovníkmi, ale v Cirkvi ich je ešte stále veľa. Veľmi veľa. Škoda len, že s nimi bojoval a v niektorých prípadoch ich pohnal pred cirkevný tribunál. Áno, toto je tolerancia tolerantných. Kardinál Martini, čo je úplne neuveriteľné napísal predslov ku knihe Vita Mancusa, ktorý zašiel tak ďaleko, že "poprel alebo aspoň vyvrátil dôležitosť asi tuctu katolíckych dogiem." Tak píše Civiltá cattolica. Kardinál však bez ohľadu na to označil jeho knihu za "odvážny pohľad" a želal si aby bola "čítaná a prerozjímaná čo najviac ľuďm." (Mancuso označil Martiniho za svojho duchovného otca).

Takže rúcanie dogiem Viery nevyvoláva u kardinála Martiniho odpor. Ale keď dvaja novinári, brániac Cirkev, kritizovali istých progresivistických katolíckych intelektuálov, boli kardinálom predvolaní pred milánsku inkvizíciu, kde od nich požadovali odvolanie. Aký to paradox. Tento, asi jediný prípad od posledného koncilu, kedy sa laický katolík dostal pred inkvizíciu a to kvôli obyčajnému dejepisnému text, nesie podpis tohoto progresívneho kardinála, kardinála dialógu ako ho Corriere della Sera a Repubblica volajú.

Noviny sú plné obdivu k jeho maximám. Musím priznať, že mi pripadajú hrozne banálne. Napríklad: "... nutnosť bojovať a byť verný sa vynára a nedovoľuje nám podľahnúť defétizmu." To znie ako Napolitano. Vďaka Bohu, v Cirkvi zostáva veľa ozajstných majstrov spirituality a lásky ku Kristovi.

Iná vec, ktorú média o kardinálovi dokola opakujú je jeho biblická erudícia. To je nepochybne pravda. Dobrý Boh však čas od času ukáže svoj zmysel pre humor. V piatok, keď kardinál Martini zomrel, moderný lekcionár predkladá čítanie, ktoré znamená koniec erudície a "katedry neveriacich", ktorú pre Martiniho požadovali, na ktorej panovali Cacciari a iní géniovia jeho typu.

V lekci teda počúvame sv. Pavla vyznávajúc, že "Kristus ho posiela hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. Veď je napísané: "Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem."Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista - Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia."

A v evanjeliu bola na ten deň predpísaná pasáž o desiatich pannách, v ktorej Ježiš, prevrátiac svetské normy, prehlasuje za "múdre" tie, ktoré zachovali vieru do konca a za hlúpe tie, čo ju stratili.

Dúfam, že kardinál zachoval vieru až do konca. Lichôtky Scalfariho, Daria Foa, “Il Manifesto” a Cacciariho sú pred Sudcom celého sveta zbytočné, ak nie priťažujúce. Ja, tak ako učí Cirkev, nechám za neho odslúžiť omšu aby získal odpustky a Pán sa nad ním zmiloval. To čo my hriešnici naozaj potrebujeme je súcit a pravá láska. Všetko ostatné je márnosť.

Antonio Socci

*Don Lorenzo Milani: 27 May 1923 - 26 June 1967) narodil sa v židovskej rodine, konvertoval a stal sa katolíckym kňazom. Je známy ako vychovávateľ chudobných detí a advokát výhrady vo svedomí.
** L’Espresso, Repubblica, Il Mondo, Il Manifesto– talianske noviny a časopisy
*** Scalfari –novinár plátku Repubblica, - Cacciari – socialistický filozof a bývalý primátor Benátok
**** Vito Mancuso - laik "teológ" a "etik"

1 komentár:

  1. "Je vcelku legitímne, aby takéto myšlienky niekto vyznával a hlásal." Podľa mňa na tom nie je nič legitímne, leda tak exkomunikácia takýchto indivíduí a hanba pre toho, kto z neho spravil kardinála!

    OdpovedaťOdstrániť