nedeľa 25. novembra 2012

Bitka pri Montgisarde



Bitku pri Montgisarde vybojovali ayoubovské vojská a rytieri jeruzalemského kráľovstva 25. novembra 1177. Balduin IV. sa stal veľkým kráľom ani nie tak pre svoju múdrosť a odvahu, ale pre svoju neskrotnú vieru, cnosť ktorú preukázal v slávnej bitke pri Montgisarde. Keď Filip Flanderský odvolal útok na Egypt, vydal sa aj s vojskom na sever, kde sa k nemu pripojil Raymond s Tripolisu. Tento manéver spôsobil, že Jeruzalem ostal chránený len malou hŕstkou vojakov a zhodou okolností sa práve vtedy kráľov zdravotný stav veľmi zhoršil.
Saladin sa okamžite pokúsil využiť túto príležitosť a zamieril so svojou hlavnou armádou v počte 26000 elitných vojakov na Jeruzalem. Balduin pozbieral zvyšky síl, vstal z lôžka a v čele menej ako 600 rytierov a podporou pár tisíc pešiakov vyšiel Saladinovi v ústrety.  Kráľ bol v tej chvíli natoľko chorý a vyčerpaný, že si mnohí mysleli že zomrie. Jeden jeho súčasník napísal, že kráľ bol “už z polovice mŕtvy.” (1)
Saladin, dobre si uvedomujúc bezmocnosť kráľovho vojska, bez obáv pochodoval na Jeruzalem, až kým ho Balduin, neďaleko vrchu Montgisard, len 45 míľ od Jeruzalema nezastavil. Kresťania, pri pohľade na ohromnú moslimnskú armádu, zmeraveli od strachu. Takéto zúfalé situácie sú však príležitosťami, v ktorých veľkí muži dokazujú svoju veľkosť a Balduin zdvihol hodenú rukavicu. Zosadol z koňa a prikázal betlehemskému biskupovi pozdvihnúť relikviu Pravého Kríža. Kráľ pred svätou relikviou padol na tvár a prosil Boha o víťazstvo. Vstal, povzbudil mužov a vyrazil do útoku.
V nasledujúcej bitke “sa len niekoľko stoviek kresťanských rytierov zrazilo s dvadsiatimi šiestimi tisícmi saracénskych jazdcov a Saracéni boli zničení. Väčšina bola zabitá a Saladin sám sa  zachránil útekom na závodnej ťave. Mladý kráľ s mokvajúcimi rukami obviazanými hrubou vrstvou obväzov viedol útok – so svätým Jurajom po boku, ako sa niektorí ľudia dušovali a Pravý Kríž žiaril ako slnko. Či už to takto bolo, či nie, bolo to neuveriteľné víťazstvo, krásna ozvena prvej krížovej výpravy. Bol to zároveň posledný krát, keď bola taká veľká moslimská presila porazená tak malým kresťanským vojskom.(2)
Porazený Saladin, ktorý stratil deväťdesiat percent svojej armády sa vrátil do Káhiry a aj po rokoch opisoval túto bitku ak “obrovské nešťastie.”(3)
Balduin uznal, že za jeho víťazstvo môže predovšetkým Božia pomoc a nechal na tom mieste vybudovať benediktínsky kláštor zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, pretože v deň jeho víťazstva bol sviatok tejto veľkej svätice.

1. Bernard Hamilton, The Leper King and His Heirs: Baldwin IV and the Crusader Kingdom of Jerusalem (New York, Cambridge University Press, 2005), p. 133.
2. Stephen Howarth, The Knights Templar (New York, Barnes and Noble Books, 1991) p. 133.
3. Bernard Hamilton, The Leper King and His Heirs, p. 136.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára