štvrtok 20. decembra 2012

Výzva k spolupatričnosti katolíckej Cirkvi a "kauza Bezák"


Dnes sa na internete objavila Výzva k spolupatričnosti katolíckej Cirkvi na Slovensku. Samotná výzva je potom reakciou na vystúpenie biskupa Bezáka v médiách (tých médiách, ktorých denno-dennou praxou je chŕlenie urážok voči Kristovi, jeho Cirkvi, morálke a hodnotám, ktoré táto háji). Len naivný človek môže vidieť v bezprecedentnej jednostrannej podpore týchto médií pre rebelantského liberálneho biskupa čokoľvek dobrého pre Cirkev. O blaho Cirkvi týmto nikdy nešlo, to je tak jasné, že o tom nemôže byť ani spor. O to horšie, že vystúpenie bp. Bezáka miestami skĺzavalo do jednej úrovne s primitívnymi "reality show"

Nebudeme sa preto podrobne venovať tvrdeniam, ktorými sa v televízii bp. Bezák prezentoval, lebo tento článok v skutočnosti nie je o bp. Bezákovi. Hoci jeho samotné slová hovoria sami za seba a samotné ho raz budú súdiť. (Stačí spomenúť Bezákove výroky "Fitko, byciklovania a (zrejme rockové podľa iných jeho rečí) koncerty, to je moja krv". Alebo Kristus zomrel na kríži "aby bola pohoda." Pritom len pripomíname, že bp. Bezák pôvodne dehonestoval Boha na "pohoďáka" v súvislosti s festivalom Pohoda. Vidieť samotnú Kristovu obetu v takejto súvislosti je niečo tak odporné, že na to nestačia slová). Bp. Bezák však predvázal ďaleko viac, hoci zo seba robil priam centrum pokory, mučeníctva a prirovnával sa priamo ku Kristovi (malá poznámka - Kristus bol narozdiel od Bezáka naozaj nespravodlivo obvinený nevieme ale o tom, že by pred Pilátom robil niečo také, čo bp. Bezák v médiách), je zvláštne, že niekto s takýmito charakteristikami dokázal v médiách hovoriť sám o sebe v superlatívoch celé hodiny, dokonca sa tento "Jánošík" chválil svojimi telesnými prednosťami. Nuž naozaj, hotový ideál biskupa, ba čo svätca. Jeho nohsledi a fanúšikovia už v ňom vidia nepochybne nového "santo subita".  Možno preto, že Bezákove všeobecné humanistické frázy sú ďaleho znesiteľnejšie a príjemnejšie ako to, čo vždy a všade učila a učí jedina práva a svätá katolícka Cirkev. (Tvrdá je to reč, kto to má počúvať?, určite nezaznie v súvislosti s tým ako sa bp. Bezák vyjadruje smerom k liberálnemu prostrediu). 

Z tohto hľadiska je dobre pochopiteľná vyššie spomínaná iniciatíva, s ktorou možno v mnohých ohľadoch súhlasiť. Skutočná demokratizácia Cirkvi je napríklad v zrejmom rozpore s povahou tejto božsko-ľudskej inštitúcie a ide proti Kristovi ako hlave Cirkvi a zvrchovanému vládcovi a kráľovi, tak aj proti Duchu Svätému, ktorý na rozdiel od takej, alebo onakej väčšiny v Cirkvi jediný môže garantovať pravdivosť Cirkvi a jej plnú vernosť voči učeniu nášho Pána a Majstra Ježiša Krista.


Autori výzvy napokon píšu, že "Dnes však už stojí pred nami nie menej vážna výzva – čeliť sekularizmu, ktorý podkopáva samotné základy identity Kristovej Cirkvi. Snaha „prispôsobiť Cirkev svetu“ sa pre Cirkev v súčasnosti stáva dokonca aj pokušením. Nedostatok kresťanskej formácie, povrchnosť kresťanov, ba dokonca i kňazov, neznalosť katolíckej náuky, nedostatok chápania vlastnej povahy a poslania Cirkvi, to sú skutočné výzvy pre Cirkev na Slovensku." Pokiaľ ide o toto pokušenie, je zrejmé, že časť kňazov a biskupov,  tomuto skutočne podlieha. A pokiaľ ide o výzvy, ktoré pred Cirkvou stoja, tak tieto sú popísané pomerne presne a bohužiaľ to nie sú len výzvy ale aj skutočné reálne problémy, ktoré pred Cirkvou stoja a za ich existenciu rozhodne nie je zodpovedný len bp. Bezák a liberálnejšie krídlo slovenskej Cirkvi. 

Uznávame teda v mnohom pravdivosť uvedenej iniciatívy a dúfame, že táto výzva bude zároveň v mnohých bodoch aj predmetom sebareflexie. V každom prípade nepotrebujeme špeciálne zdôrazňovať našu oddanosť Cirkvi, jej učeniu a viditeľnej hierarchii na čele so Svätým Otcom Benediktom XVI. a to vždy keď je v intenciách pravej katolíckej viery a tradície. Nepotrebujeme, pretože naša oddanosť je samozrejmosťou.


Vidíme však pre slovenskú Cirkev významnejšiu cestu ako písanie výziev a petícií a tú vidíme predovšetkým v okamžitom ukončení boja proti tradičnej katolíckej liturgii, ktorá stáročia prinášala Krista veriacim katolíkom a bola najväčším pokladom nespočetného množstva obzvlášť významných svätých, ako aj mnohých pápežov. Áno, stačí urobiť tak málo, prestať bojovať proti tomuto nespornému pokladu Cirkvi. Nič viac, nič menej.

Práve tu sa je potrebné vzoprieť modernému svetu a jeho protikresťanskému duchu a nedopúšťať sa urážok a nepriateľstva voči tejto liturgii, v ktorej tečie pravá Kristova krv a bije Kristovo milosrdné srdce.  Kiež by nebolo potrebné okrem mnohého iného upozorňovať v tejto veci na podporu samotného Svätého Otca, ktorý v dokumente Summorum Pontificum potreboval za potrebné postaviť sa proti nepriateľstvu voči tejto liturgii. Ani v najmenšom nepochybujeme, že ak boj a nepriateľstvo, či dokonca  dehonestovanie tejto liturgie prestane, Kristus obdarí Cirkev na Slovensku mnohými nezmerateľnými darmi a povedie ju na ceste k obnove v najlepšom duchu katolíckej tradície.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára