piatok 7. júna 2013

List pápežovi Paschalovi II.




Pozdrav pánovi Paschalovi, pápežovi Rímskej cirkvi, všetkým biskupom a celému kresťanskému ľudu od arcibiskupa z Pisy, vojvodu Godfreya, teraz z milosti Božej ochrancu Božieho hrobu, Raymonda, grófa zo St.Gilles a celej Božej armády, ktorá je v Izraeli.

Rozmnož svoje prosby a modlitby pred zrakom Božím s radosťou a vďakou, pretože Boh ukázal svoje milosrdenstvo a vykonal našimi rukami to, čo sľúbil pred dávnymi časmi. Po obsadení Nicey celá armáda, pozostávajúca z viac ako tristo tisíc vojakov vyrazila na pochod. A hoci bola taká veľká, že by v jednom dni pokryla celé Rumunsko, vypila všetky rieky a zjedla všetky rastliny, Pán ju zahrnul takou veľkou hojnosťou, že barana predávali za halier a vola za nie viac ako dvanásť. A keď saracénske kniežatá a králi proti nám povstali, z Božej vôle sme ich premohli a porazili. Ale pretože niektorí týmito úspechmi naskutku spyšneli, Boh nám postavil do cesty Antiochiu, ľudskými silami dočista nepreniknuteľnú, tam nás zdržiaval po deväť mesiacov a tak nás pri obliehaní pokoril, že v celej armáde zostalo sotva sto dobrých koní. Ale Boh nás nakoniec zahrnul hojnosťou svojho požehnania a milosrdenstva, voviedol nás do mesta a vydal Turkov a všetko ich bohatstvo do našej moci.

Lenže sme si mysleli, že sme to dosiahli našimi vlastnými silami a nevelebili sme dostatočne Boha, ktorý to všetko vykonal. Preto sme boli obľahnutí takým veľkým množstvom Turkov, že sa nikto neodvažoval vykročiť z mesta. A hlad nás oslabil natoľko, že sme sa len s námahou dokázali uchrániť jedenia ľudského mäsa. Bolo by zdĺhavé rozprávať o všetkých biedach, ktorými sme trpeli v tom meste. Ale Boh opäť zhliadol dolu na svoj ľud, ktorý tak dlho káral a milosrdne ho utešil. Najskôr nám odhalil, ako vynáhradu za naše skúšky a ako záloh víťazstva, svoju kopiju, ktorá ležala skrytá od čias apoštolov. Potom, tak upevnil srdcia mužov, že aj tí, čo pre chorobu alebo hlad nevládali kráčať, teraz naplnení silou chopili sa zbrane a mužne bojovali s nepriateľom.

Po víťazstve nad nepriateľom, naša armáda istý čas chradla od choroby a od vyčerpanosti pri Antiochii a pre nesvornosť medzi vodcami nepostupovala ďalej. Potom sme postúpili do Sýrie, dobyli Barru a Marru, saracénske mestá a obsadili pevnosti v tejto krajine. Kým sme tam zotrvávali, vypukol taký hladomor, že kresťania jedli hnijúce telá Saracénov. Nakoniec, vstúpili sme do vnútra Hispánie (región na pravom brehu Oronta, siahajúci na východ k Apamee a Chalkidike, pozn. prekl.) a najštedrejšia, najmilostivejšia a víťazná ruka všemohúceho Otca bola s nami. A tak k nám mestá a hrady krajiny, cez ktorú sme putovali, vysielali poslov a dávali mnoho darov, ponúkali pomoc a vzdávali sa svojich pevností. Pretože armáda nebola veľká a vládlo jednomyseľné želanie rýchlo pokračovať k Jeruzalemu, prijali sme ich záruky a urobil z nich poplatníkov. Jedno z tých miest, ktoré bolo na pobreží malo vskutku viac mužov než celá naša armáda. A keď tí v Antiochii, Laodicey a Archase počuli, ako Pánova ruka kráča s nami, mnohí z vojska, ktorí zostali v týchto mestách, nás nasledovali do Týru. A tak sme s Pánovým velením a pomocou pritiahli k Jeruzalemu.

Keď armáda pri obliehaní veľmi trpela, najmä nedostatkom vody, zišla sa rada a biskupi i kniežatá nariadili, aby sme všetci, bosí, putovali v procesii okolo hradieb mesta, aby Ten, ktorý do neho pokorne a namiesto nás vstúpil, bol zhliadol na našu poníženosť a otvoril ho pre nás a my sme mohli vykonať súd nad jeho nepriateľmi. Boh bol našou poníženosťou uzmierený a na ôsmy deň po našom pokání nam vydal mesto a svojich nepriateľov. Bol to deň, v ktorom bola odtiaľ kedysi vyhnaná prvotná Cirkev a ktorý oslavujeme ako deň rozchodu apoštolov. Ak túžiš vedieť čo sa stalo z jeho nepriateľmi, tak vedz, že v Šalamúnovom stĺporadí a aj v jeho chráme sa naši muži,až po členky svojich koní, brodili krvou pobitých Saracénov.

A keď sme rozhodli, kto bude vládnuť mestu a niektorí z nás hnaní láskou k vlasti a príbuzným túžili po návrate domov, dozvedeli sme sa, že kráľ Babylonu prišiel k Aškalónu s nespočítateľným množstvom vojakov. Jeho úmyslom bolo, ako povedal, odviesť  Frankov, ktorí boli v Jeruzaleme, do zajatia a potom útokom dobyť Antiochiu. Ale Boh rozhodol inak.

Keď sme sa dozvedeli, že babylonská armáda je pri Aškalóne, zišli sme dolu, aby sme sa s nimi zrazili a zanechali sme chorých, batožinu a posádku v Jeruzaleme. Keď sme sa priblížili nepriateľovi na dohľad, na kolenách sme prosili Pána o pomoc, Pána, ktorý doposiaľ vo všetkých protivenstvách posilňoval kresťanskú vieru, aby v nastávajúcej bitke zlomil silu Saracénov a diabla a rozšíril kráľovstvo Kristovej cirkvi od mora k moru po celom svete. Nemeškal.

Keď sme volali o jeho pomoc, prišiel a naplnil nás takou ohromnou odvahou, že ten kto nás videl hnať sa na nepriateľa, pokladal nás za stádo divej zveri rútiacej sa uhasiť smäd v pramenitej vode. A naozaj sa stal zázrak, veď sme mali nie viac ako osem tisíc jazdcov a pätnásť tisíc  pešiakov, zatiaľ čo nepriateľovo vojsko malo možno sto tisíc jazdcov a štyristo tisíc peších bojovníkov. Potom Boh ukázal svojim služobníkom svoju moc. Pretože skôr, ako sme začali bojovať, na samom začiatku obrátil množstvo na útek a rozhádzal ich zbrane, takže keď na nás chceli neskôr zaútočiť, nemali zbrane ktorým by verili. Niet pochýb o tom, aká veľká korisť nám padla do rúk, pretože sme získali poklad babylonského kráľa. Viac než sto tisíc Maurov padlo mečom. V panike ich dve tisíc zadupali pri bráne mesta, obrovský bol počet tých ktorí zahynuli v mori, veľa sa zaplietlo v húštinách. Celý svet bojoval na našej strane a keby sa mnohí z našich neboli zdržali rabovaním v tábore, len málo z toho veľkého počtu by uniklo z bitky.

A hoci sa to môže zdať nezaujímavé, jednu vec nemožno vynechať. V deň pred bitkou naša armáda ukoristila mnoho tisíc tiav, býkov a oviec. Podľa rozkazu kniežat boli podelené medzi mužov. Je podivuhodné, že keď sme kráčali do bitky, ťavy a aj býky a ovce vytvorili oddiely a sprevádzali nás. Stáli, keď sme stáli, postupovali, keď sme postupovali, útočili, keď sme útočili. Mraky nás chránili pred slnečnou páľavou a ochladzovali nás.

A tak, ako sa patrí, po oslave víťazstva sa vojsko vrátilo do Jeruzalema. Vojvoda Godfrey tam zostal, gróf zo St.Gilles, gróf Robert z Normandie a gróf Robert Flanderský sa vrátili do Laodicey a tam našli flotilu pisánskych a Bohemundových lodí. Keď arcibiskup z Pisy zjednal medzi Bohemundom a našimi vodcami mier, Raymond sa pripravil na návrat do Jeruzalema.

A preto vyzývame vás, ktorí ste v Kristovej katolíckej Cirkvi a celej Latinskej Cirkvi, aby ste plesali v obdivuhodnej statočnosti a zbožnosti vašich bratov, v slávnej a nesmierne žiaducej pomste, ktorú všemohúci Boh vykonal nad svojimi nepriateľmi a v skrze Božiu milosť získanom, vytúženom odpustení všetkých našich hriechov.

Modlíme sa, aby vás, menovite všetkých biskupov, kňazov a mníchov, ktorí vedú zbožný život, ale aj všetkých laikov raz postavil po Svojej pravici ten, ktorý žije a kraľuje, Boh, po všetky veky vekov. Žiadame a prosíme vás, v mene nášho Pána Ježiša, ktorý bol vždy s nami, pomáhal nám a vyslobodil nás z našich útrap, aby ste dbali o bratov, ktorí sa k vám vracajú, boli k nim láskaví, odpustili im dlhy, aby aj vás Boh raz odmenil a odpustil vám všetky hriechy a dal vám podiel na všetkom požehnaní, ktoré ste si alebo vy, alebo oni zaslúžili pred tvárou Pánovou. Amen.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára