utorok 29. októbra 2013

3 piliere spravodlivého štátu

Tri piliere spravodlivého štátu vyjadrujú politické prenesenie monarchistického hesla DEUS - REX - PATRIA, do reálnej spoločenskej, resp. politickej reality. Politika potom je umením, činnosťou usporiadania spoločnosti so zameraním k spoločnému dobru (porovnaj napr. Sv. Tomáš Akvinský: De Regno) Aby ju vláda (vládca) mohol v uvedenom zmysle realizovať, je potrebné, aby sa jeho vládala spravovala určitými princípmi. Tým najvyšším všetkému nadradeným a teda hierarchicky najvyššie položeným princípom vlády, ktorý už sám v sebe celú spravodlivosť zahŕňa je princíp dodržiavania prirodzeného zákona, ktorý sám je odrazom večného zákona nachádzajúceho sa v Bohu v ľudskej spoločnosti a vo svojej podstate je stelesnením Božského štátu v učení Sv. Augustína. Pritom k obsahovému naplneniu tohto princípu dopomáhajú najlepšie nasledovné tri dôležité piliere: Oltár - Trón - Stavy.   

Nutnosťou pri čítaní nasledujúceho článku je samozrejme uvedomiť si skutočnosť, že žiadne ideálne teoretické vyjadrenie spravodlivej spoločnosti nemôže byť plne realizované v spoločnosti poznačenej hriechom a vždy niektorá zložka  - dokonca aj spoločnosti usporiadanej na základe teoreticky správnych postulátoch, resp. základoch - bude prekračovať práva a porušovať povinnosti, ktoré jej prináležia. 

OLTÁR 


Oltár predstavuje obmedzenie svetskej vlády panovníka zo strany prirodzeného zákona, ktorého poznanie prislúcha katolíckej Cirkvi vedenej Duchom Svätým ako garantom jeho správneho výkladu. Predstavuje tak obmedzenie svetskej moci mocou duchovnou, ktorej je svetská moc hierarchicky podriadená (porovnaj napríklad bulu Unam Sanctam pápeža Bonifáca VIII.). V morálnych otázkach je tak dobrý panovník povinný podriadiť sa učeniu Cirkvi (pápež je ale povinný postupovať v súlade s tradíciou, ktorá zas je garantom jeho učiteľského úradu, ktorý tu nie je na realizáciu jeho rozmarov, ale na ochranu pokladu pravej viery ako o tom hovorí pápežská prísahu) vyjadrujúcemu prirodzený zákon. V opačnom prípade a vzhľadom na význam porušenia prirodzeno-zákonných ustanovení je možné zo strany pápeža prístúpiť k vážnym cirkevným trestom voči panovníkovi (ktorý sa vo vážnom prípade stáva tyranom). V krajnom prípade, pri veľmi závažnom porušovaní prirodzeného zákon sa tak panovník mení pápež môže pristúpiť až k jeho exkomunikácii a k zbaveniu stavov poslušnosti voči tyranovi.

TRÓN 


Na čele dobre spravovanej spravodlivej spoločnosti je za ideálnych podmienok jeden panovník a vládca, ktorý najlepšie napĺňa, resp. dosahuje hlavný cieľ vlády - ktorým je spoločné dobro (ktorého prvou a nevyhnutnou súčasťou je dodržiavanie prirodzeného zákona). Najdôležitejšou vlastnosťou panovníka v tomto smere je potom je osobná cnosť - cnostné konanie, ktoré môže byť vzorom pre všetok spravovaný ľud a ku ktorému má byť panovník vychovávaný od detstva. Panovníkovým hlavným cieľom pri spravovaní spoločných/spoločenských záležitostí má byť realizácia prirodzeného zákona v konkrétnych spoločenských podmienkach, čo je definíciou spravodlivej vlády. Takýto panovník si predovšetkým neuzurpuje práva náležiace Svätej Cirkvi, ale rovnako tak ani práva, ktoré z prirodzeného zákona náležia jeho poddaným, naopak dbá na poslušnosť Cirkvi a rozvoj všetkých stavov v spoločnosti, osobitne potom je milosrdný a láskavý k tým najbiednejším a najslabším ako sú siroty, vdovy, čím plní Božiu vôľu.  

Samozrejme je nutné dbať na rozdiely v teoretickom popise ideálneho stavu a k realite postihnutej dedičným hriechom a jeho dôsledkami. Pretože aj panovníci, aj pápeži nie sú bez hriechu prichádza v existenciálnom pnutí medzi cirkevnou a svetskou mocou k napätiu, kde môže prísť k porušovaniu vzájomných práv a povinností na oboch stranách. Hoci spravidla ide o zásahy panovníkov do moci, ktorá prináleží Svätej Cirkvi a námestníkovi Kristovmu,  v realite predsa poznáme dokonca aj také extrémne prípady, kedy samotný panovník bránil práva Cirkvi proti pápežovi, ktorý sa oddal svojvoľnej politike a postupoval mimo svojho poslania brániť poklad viery a prirodzeného zákona. Napriek tomu, že svetský moc samotný pochádza taktiež od moci duchovnej a jej je podriadený a každý panovník je podriadený pápežovi, môže prísť aj k takémuto extrémnemu prípadu, zvlášť ak pápež porušuje mantinely dané mu katolíckou tradíciou a prirodzeným zákonom. 


STAVY


Posledným pilierom spravodlivej spoločnosti nasmerovanej k spoločnému dobru sú stavy. Ľudskej spoločnosti, ako aj samotnej skutočnosti v ktorej sa nachádzame sa prieči rovnosť a tí, ktorí sa snažia všetko postaviť navzájom naroveň dopúšťajú sa zločinu, ktorý spravidla nasledujú aj obludné praktické zločiny, ktorých sme svedkami vo všetkých rovnostárskych experimentoch, ktoré napokon aj tak k žiadnej rovnosti nevedú. Neexistuje absolútne žiadna iná rovnosť ako tá  vyjadrená napríklad v Liste  Rimanom v 2,11. V každej spoločnosti preto reálne existuje hierarchia, ktorú je potrebné rešpektovať (samozrejme v medziach daných prirodzeným zákonom). Spoločnosť je preto najlepšie usporiadaná do stavov, ktoré odrážajú jej hierarchické rozvrstvenie. Tieto stavy sú podriadené svetskej i cirkevnej moci v medziach prirodzeného zákona. Zároveň sú regulatívom panovníkovej moci, aby sa táto nepremenila na tyraniu. Pri závažnom porušovaní prirodzeného zákona (a v ňom ukotvených práv stavov), tieto mu môžu vypovedať poslušnosť, dokonca za určitých okolností dokonca proti tyranovi povstať - k čomu by však malo prísť jedine v prípade, že k tomu vyzve na to oprávnená autorita (ktorou by mal byť spravidla pápež). Ide však o extrémny prípad (porovnaj s De Regno Sv. Tomáša, kde podrobne rozoberá prístup k tyranovi) a aj v takom prípade by prvotným cieľom mala byť panovníkova náprava. Ak ju nie je možné dosiahnuť, môže prísť na rad odvolanie oprávnenou autoritou v súlade s požiadavkou panovníckej legitimity, ale ani v takom prípade by tyran nemal byť popravený. Spravodlivý panovník musí z vlastnej povinnosti dbať na blaho svojho ľudu usporiadaného do stavov. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára