piatok 4. októbra 2013

Zlý pápež

Cirkev nemá moc zmeniť spôsob akým je spravovaná. Ani nemá vládu nad osudom toho, kto je platne zvolený, pretože on nie je vikárom Cirkvi, ale vikárom Krista.  Preto nemá moc trestať, či zosadiť svoju hlavu. Je zrodená k poslušnosti. Táto pravda sa môže zdať tvrdá, ale najlepší teológovia ju nijako neumenšovali, ba naopak, neprestajne ju zdôrazňovali. Preto, aby sme si uvedomili čo všetko musíme byť pre Cirkev pripravení vytrpieť, koľko odvahy a heroizmu nás to bude stáť, postulovali niekoľko extrémnych prípadov. Predpokladali pápeža, ktorý bude pohoršovať Cirkev tými najťažšími hriechmi. Predpokladali, že ten pápež bude nenapraviteľný a položili otázku, či ho Cirkev môže odvolať a nahradiť. Ich odpoveď je nie. Nikto na zemi nesmie vztiahnuť ruku na pápeža.
Kardinál Turrecremata v Summa de Ecclesia (lib II. cap.cvi) naznačil niekoľko možných spôsobov, ako napraviť takúto katastrofu. Úctivé napomenutie, otvorený a priamy odpor hriešnym skutkom a podobne. Všetky však môžu byť neúčinné. Ostáva potom len jeden zvrchovaný spôsob nápravy, hrozný ako smrť a tajný ako láska: modlitba. „Postaraj sa, aby som sa na teba nemusela ukrižovanému Ježišovi stažovať,“  napísala Katarína Sienská Gregorovi XI, „na svete niet nikoho, ku komu by som sa mohla odvolať, lebo ty nemáš na zemi pána.“ V tom istom liste napísala  „Daj si pozor, ak ti je život drahý, aby si nič nezanedbal.“
Zlým teológom, ktorý si myslia, že Cirkev neschopná zbaviť sa zločinného pápeža by bola bezbranná, pripomína kardinál Caetanus, ktorý zažil vládu Alexandra VI. moc modlitby. Modlitba nie je nikdy silnejšia ako v časoch najväčšej biedy.  K modlitbe, ako najčistejšej kresťanskej zbrani sa musíme neprestajne utiekať. V tejto situácii modlitba nie je len všeobecný prostriedok ako zjednať nápravu, je to prostriedok vlastný a výlučný, pre nápravu bied, ktoré sužujú Cirkev. „Ak tvrdíš, že modlitba je len všeobecný prostriedok, ktorý je možné použiť na choroby a zlo ktoré nás trápia, že na špeciálne zlo ktoré nás kvári potrebujeme špeciálny prostriedok – pretože každý účinok má vlastnú príčinu, nie len príčinu všeobecnú – odpovedám, že najvyššie príčiny, zohrávajú svoju úlohu vo všeobecných príčinách s ohľadom na účinky nižšieho stupňa, ale v skutočnosti pôsobia aj vo vlastných príčinách s ohľadom na účinky vyššieho stupňa. A preto modlitba, ktorá je radená medzi najvyššie s nadpridozených sekundárnych príčin, je všeobecnou príčinou nižších účinkov a zároveň je vlastnou príčinou a vlastným liekom najvyšších účinkov, ako je napríklad – pretože to je vec vyhradený výlučne Bohu – odstránenie stále veriaceho, ale nenapraviteľného pápeža (1).“
Tento istý autor ukazuje aký druh modlitby je treba obetovať, keď svojím súčasníkom vyčíta ako sa modlia breviár a slúžia sv. omšu. A v tom dokazuje aj jasnosť svojho génia aj lásku a milosrdenstvo svojho srdca.  „Božia múdrosť,“ hovorí, „ktorá v prirodozenom poriadku spravuje nižšie veci skrze vyššie a tie posledné skrze najvyššie sekundárne príčiny, pôsobí rovnako aj v nadprirodzenom poriadku ku ktorému patrí  milosť, viera a Cirkev na viere postavená. Na druhej strane, príčiny sú úmerné svojim účinkom a najvyššie účinky majú najvyššie príčiny. Ak teda, na jednej strane, ľuďom dostupné prostriedky (providentia humana), hoci skrze autoritu Cirkvi vyvýšené, nie sú mocnejšie než modlitba, ktorú Boh, Stvoriteľ a Pán sveta viditeľného i neviditeľného, označil za najvyššiu sekundárnu príčinu a teda ak zásah proti zločinnému, ale stále veriacemu pápežovi patrí k pôsobeniu s najvyšším účinkom v Cirkvi, potom Boh vo svojej múdrosti musel dať Cirkvi liek proti zlému pápežovi (2) a tým nie sú  bežné ľudské prostriedky určené pre dobro Cirkvi, ale len modlitba samotná. A môže snáď byť modlitba Cirkvi, ktorá sa ustavične modlí za veci, ktoré potrebuje ku svojej spáse menej účinná, ako obyčajné ľudské prostriedky? Nie je snáď vrúcna modlitba jednotlivca, ktorý o takéto veci prosí pre seba účinná a neomylná? (3)“ Ak spása Cirkvi žiada, aby bol takýto pápež odstránený, potom ho modlitba nepochybne odstráni. Ak ale odstránenie zlého pápeža nutné nie je, prečo potom spochybnovať Božiu dobrotu, ktorá nám nedáva to čo sami chceme, ale to čo by sme chcieť mali?
Ale beda, zdá sa, že sme dospeli ku dňom, ktoré mal Syn človeka  na mysli, keď sa pýtal, či nájde pri svojom druhom príchode na zemi ešte vieru. Lebo sa zdá, že prísľub vzťahujúci sa na najvyššiu aj najúčinnejšiu druhú príčinu sa neberie vážne.  Hovoria, že treba uskutočniť odstránenie zlého pápeža ľudskými prostriedkami. Že uspokojiť sa s modlitbou a Božou prozreteľnosťou je málo. Prečo tak hovoria ak nie preto, že preferujú ľudské metódy, pred účinnosťou modlitby, pretože prízemný človek nerozumie božím veciam, pretože sa naučili dôverovať ľuďom a nie Bohu a vkladať nádej do tela? Ak sa teda objaví pápež, tvrdošijne kráčajúci po zlých cestách, jeho podriadení, bez toho aby sami sa zbavili svojich vlastných nerestí a zločinov sa uchyľujú ku každodennému reptaniu proti zlej vláde, neusilujú sa pomôcť si liekom modlitby a to čo Písmo predpovedá sa deje z ich vlastnej viny, pretože práve pre ich hriechy im vládne pokrytec, svätý svojim úradom a diabolský svojim srdcom. Oslepli sme natoľko, že sa odmietame modliť ako by sme sa mali, ale napriek tom túžime po ovocí modlitby, odmietame siať, ale chceme žať. Nevolajme sa preto viac kresťanmi! Alebo sa obráťme späť ku Kristovi a pápež, nech už je zúrivý a tyranský, nech ťaží, kameňuje a ničí celú Cirkev bude porazený.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára