streda 6. novembra 2013

De Regno - Kapitola 1

Ľuďom spolu žijúcim musí niekto zodpovedne vládnuť


sv. Tomáš Akvinský
  
[3] Vo všetkom, čo je zamerané k istému cieľu, ak v úsilí o dosiahnutie tohoto cieľa je možné vydať sa viacerými cestami, je potrebný nejaký riadiaci princíp, ktorý zaistí dosiahnutie cieľa tou najistejšou cestou. Napríklad loď, je hnaná viacerými smermi náporom meniaceho sa vetra a nikdy by nedostiahla cieľ, ak by ju do prístavu nedoviedla šikovnosť lodivoda. Aj človek má cieľ, ku ktorému je usporiadaný celý jeho život a všetky jeho skutky. Človek je rozumný činiteľ a je zrejmé, že rozumnému činiteľu náleží konať s ohľadom na cieľ. Ľudia si vzhľadom na svoj cieľ osvojujú rôzne metódy jeho dosahovania, o čom jasne svedčí rôznosť ľudských činov a skutkov. Preto človek potrebuje nejaký vedúci princíp, ktorý ho k jeho cieľu povedie.

[4] Je isté, že prirodzenosť dala každému človeku svetlo rozumu, ktorý ho sprevádza všetkým, čo robí pre dosiahnutie svojho cieľa. Ak by teda niekde človek chcel žiť osamote, ako žijú mnohé zvieratá, nepotreboval by iného sprievodcu, ako svoj rozum. Každý človek by bol kráľom pred najvyšším kráľom - Bohom, kým by sám seba a svoje skutky riadil svetlom rozumu, ktorý dostal z výsosti. Ale pre človeka, viac ako pre mnoho iných živočíchov, je prirodzené byť sociálnym a politickým tvorom a žiť v skupine.

[5] Je to nutná požiadavka ľudskej prirodzenosti. Pre všetky ostatné zvieratá potravu, srsť namiesto odevu, rohy, zuby, pazúry, alebo aspoň rýchlosť ako prostriedky obrany, pripravuje príroda. Človek bol ale stvorený bez týchto vecí. Namiesto nich bol obdarený rozumom, pomocou ktorého si všetko toto vie sám obstarať vlastnými rukami. Jeden človek si ale nedokáže zaobstarať pre seba všetko, sám človek, bez pomoci iných si nedokáža zaistiť všetko, čo k životu potrebuje. Preto je pre človeka prirodzené, aby žil v spoločnosti viacerých ľudí.

[6] Všetky ostatné živočíchy dokážu, len vďaka vrodeným schopnostiam, rozlíšiť čo im prospieva a čo im škodí, tak ako ovca vo vlkovi prirodzene poznáva svojho nepriateľa. Niektoré zvieratá dokonca svojimi vrodenými schopnosťami rozoznávajú isté liečivé rastliny a iné veci, nutné k ich životu. Človek, naopak, má prirodzené poznanie toho, čo je nutné k jeho životu, len na veľmi všeobecnej úrovni. Dokáže však poznávať konkrétne veci, ktoré potrebuje rozumovým uvažovaním, na základe prirodzených princípov. Pre jedného muža je však nemožné, aby získal poznanie všetkých týchto vecí, len vlastným rozumom. Preto je pre človeka nutné, aby žil v skupine s viacerými, aby si navzájom mohli byť nápomocní a rôzni ľudia sa svojimi intelektami venovali riešeniu rozličných problémov, napríklad jeden  medicíne, druhý zasa v inej oblasti.

[7] Tento bod je lepšie a jasnejšie dokumentovaný aj tým, že reč je výsadou vlastnou len človeku. Týmto spôsobom dokáže človek odovzdávať svoje myšlienky iným ľuďom. Je pravda, že aj iné živočíchy si dávajú navzájom najavo svoje pocity, ale len na veľmi všobecnej úrovni. Pes, napríklad breše, keď sa hnevá, iné zvieratá to robia iným spôsobom. Ale človek so svojími druhmi komunikuje oveľa dokonalejšie, ako ktorýkoľvek, v skupine žijúci živočích, ako mravce, včely alebo žeriavy. Preto aj Šalamún povedal: “Lepšie je teda dvom ako jednému, lebo majú prospech zo svojho spoločenstva.”

[8] Ak je teda pre človeka prirodzené žiť v spoločnosti, je nutné aby jestvovali nejaké metódy, ako túto spoločnosť spravovať. Pretože tam, kde je veľa ľudí pokope a každý sleduje len svoje záujmy, spoločnosť sa rozpadne, pokiaľ len nie je prítomná nejaká ustanovzeň, ktorá sa stará o to, čo sa týka celej spoločnosti. Tak ako telo človeka, alebo nejakého iného živočícha, by sa tiež rozpadlo, pokiaľ by v ňom neprebýval nejaký jednotiaci a vládnuci princíp, ktorý by strážil dobro všetkých jeho údov. Preto Šalamún hovorí [Eccl. 4:9] “Kde nie je vládca, národ hynie.”

[9] Pretože, to čo je vlastné a to čo je spoločné nebýva jedno a to isté, je správne, že sa toto deje. Veci sa líšia tým, čo im je vlastné, ale zjednocujú sa tým, čo im je spoločné. Rozdielnosť účinkov je spôsobená rozdielnosťou príčin. Preto musí existovať niečo, čo nabáda k spoločnému dobru mnohých viac, ako k individuálnemu dobru každého jednotlivca. Tam, kde sú všetky veci usporiadané vzhľadom na jeden cieľ, sa vždy nájde jedna vec, ktorá vládne ostatným. Napríklad v hmotnom svete sú podľa príkazu Božskej Prozreteľnosti prvým, nebeským telesom, riadené ostatné hmotné telesá. Tak aj v samotnom človeku, duša pomocou rozumu, riadi telo . Podobne aj medzi údmi jedného tela, je len jeden, či srdce, či hlava, rozhodujúci a hýbe tými ostatnými. Teda v každom množstve musí byť nejaká vládnuca moc.

pokračovanie Kapitola 2. Rozličné druhy vlády

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára