piatok, 12. apríla 2013

Rovnosť a nerovnosť medzi ľuďmi

Plinio Corrêa de Oliveira

A. Medzi ľuďmi jestvuje nerovnosť.
Zistenie, že vo všetkých oblastiach Stvorenia jestvuje nerovnosť nás vedie k záveru, že nerovnosť jestvuje aj medzi ľuďmi. A naozaj, ľudské bytosti sa vzájomne líšia od končekov prstov, až po najhlbšie zákutia vlastných duší. Otlačky prstov sú jedinečné a nemenia sa nikdy. Ani identické dvojičky nemajú rovnaké otlačky. Vedci odhadujú pravdepodobnosť, že sa nájdu dvaja ľudia s rovnakými otlačkami, na 1 ku 64 miliárd. A rozdiely v inteligencii, temperamente, nadaní, mentalite a iných veciach sú oveľa väčšie než fyzické nerovnosti. Sv. Tomáš vysvetľuje, že táto diverzita v jednotlivých ľudských charakteristikách prispieva k dokonalejšiemu Božiemu obrazu. Ich spojenie do jedného celku predstavuje nádhernú mozaiku odrážajúcu dokonalosť ich Stvoriteľa.


B. Podstatná rovnosť, akcidentálna nerovnosť.
To ale neznamená, že ľudia sú si absolútne nerovní z každého hľadiska.

1. Podstatná rovnosť.
Napriek všetkým tým nerovnostiam jestvuje medzi ľuďmi fundamentálna rovnosť. Sú povolaní k rovnako veľkej dôstojnosti, ako deti Božie, majú ten istý cieľ a všetci budú raz súdení podľa rovnakého zákona a podľa neho a vlastných zásluh budú odmenení, alebo potrestaní. (Lev XIII,  Quod Apostolici Muneris, December 28, 1878). Ľudia teda sú si v tom najzákladnejšom ohľade rovní, pretože majú rovnaký pôvod, prirodzenosť a cieľ.

a) Rovnaký pôvod: všetci ľudia boli stvorení tým istým Bohom na jeho obraz a podobu.
b) Rovnaká prirodzenosť: všetci ľudia majú rovnakú prirodzenosť, smrteľné fyzické telo a nesmrteľnú duchovnú dušu, vykúpenú našim Pánom Ježišom Kristom.
c) Rovnaký osud: všetci rovnako podliehajú smrti, všetci sú povolaní k tomu, aby túžili po nebi a aby sa báli pekla.

2. Akcidentálna nerovnosť

Popri všetkej esenciálnej rovnosti jestvujú mnohé akcidentálne nerovnosti, ktoré pramenia v konkrétnych okolnostiach. Akcidenty sú kvality, ktoré jestvujú v nejakom súcne, ale ktoré nie sú nevyhnutné, aby súcno bolo tým čím je. Akcident je niečo "pridané" k veci, čo ale nie je súčasťou jej esencie. V tomto zmysle je akcident náprotivkom podstaty. Podstata je absolútne nutná, aby vec bola tým čím je, akcident je relatívny a prípadný. Napríklad farba vlasu. Vlas je vlasom bez ohľadu na to, či je červený, čierny alebo biely. Kameň je kameňom bez ohľadu na to, či je guľatý alebo štvorcový, hladký alebo drsný atď. Voda je vodou či je studená, teplá, či je tekutá, pevná, alebo para, je to stále voda. Lavica môže byť z dreva, kovu či plastu, ale materiál z ktorého je urobená je len akcidentom. Lavica je lavica bez ohľadu na to, z čoho je urobená.

Ľudia boli stvorení Bohom na jeho obraz a podobu, ale každý z nich musí odrážať niektorú z božích dokonalostí osobitným spôsobom. Tak každá osoba niečím prispieva k dokonalejšiemu Božiemu obrazu. V tomto zmysle je každý človek jedinečný a Boží obraz by bez neho stratil zo svojej dokonalosti. Preto má každý svoju osobitnú hodnotu a zvláštnu dôstojnosť, hoci by bol aj posledným človekom na spoločenskom rebríčku.

3. Rovné prirodzené práva, nerovné akcidentálne práva.
Rovnaká prirodzenosť ľudí je samozrejme zdrojom rovných prirodzených práv pre všetkých. Ich nerovnosť v akcidentálném zmysle potom vedie k nerovným akcidentálnym právam. Inak povedané, práva, ktoré vychádzajú z jednoduchej skutočnosti, že všetci sú ľudia, sú pre všetkých rovnaké. Právo na život, česť, primerané životné podmienky, právo pracovať, právo vlastniť majetok, mať rodinu a predovšetkým právo poznať a vyznávať PRAVÚ vieru. Nerovnosť v týchto základných a prirodzených právach protirečí Prozreteľnosti a jej usporiadaniu sveta. Naproti tomu nerovnosť, ktorá pramení v akcidentoch ako cnosť, talent, rodina, tradícia atď. je v súlade s usporiadaním univerza.

Samozrejme, že nie každý akcident generuje nejaké právo. Niektoré akcidenty sú takpovediac okrajové a nemôžu zakladať vznik nejakého práva. Iné sú naopak oveľa zásadnejšie a stávajú sa zdrojom práv. Akcident, ako to či je niekto tučný alebo chudý, malý alebo vysoký, tmavý alebo blonďák, nepridávajú k esencii človeka nič dôležité. Preto nemôžu konštituovať žiadne právo. Naproti tomu napríklad otcovstvo pridáva mužovi niečo, čo ho robí ctihodnejším a vážnejším, pretože sa stal akoby Božím partnerom v diele stvorenia a plodenia nového života. Jeho rodičovská autorita participuje na autorite samotného Boha. Preto akcident otcovstva dáva rodičovi právo na poslušnosť jeho detí a úctu spoločnosti. Podobne ako byť otcom, je akcidentom aj byť hlavou rodiny. Nikto nepopiera, že akcident otcovstva dáva človeku právo nad jeho deťmi a právo voči spoločnosti, ktoré neženatí a bezdetní ľudia nemajú.

Podobne aj vládni úradníci, bez ohľadu na to či je vláda monarchická, aristokratická, alebo demokratická, rovnako ako učitelia, zamestnávatelia a všetci vyzbrojení zákonnou autoritou majú účasť na Božej autorite a preto právo byť poslúchaní a primerane ctení.

C. Rovnosť a nerovnosť v spoločnosti.
Akcidentálna nerovnosť medzi jednotlivcami je príčinou nerovnosti spoločenských pomerov. Spoločenský život vskutku vyžaduje existenciu organizmov veľmi rôznorodých s mimoriadne odlišnými úlohami, čo zasa vyžaduje ohromnú diverzitu prirodzených schopností, zručností a nadaní. Nerovnaké podmienky a pomery sú potom hlavným dôvodom, prečo sa ľudia angažujú  rozličných úlohách, uplatňujúc tak svoje konkrétne schopnosti. Preto je normálne, že ľudia vo vysokom postavení sa zaoberajú dôležitejšími vecami, na ktoré sú lepšie pripravení, zatiaľ čo ľudia v nižších postaveniach sa zaoberajú vecami, im bližšími.
Nie každý môže byť šľachticom, lebo by nemal kto orať polia. A ak by všetci pracovali v poľnohospodárstve, kto by bránil štát? A ak by boli všetci v armáde, kto by sa staral o obchod? A tak ďalej.

Podľa učenia Katolíckej Cirkvi, musí byť kresťanská spoločnosť tvorená primerane usporiadanými nerovnými triedami, ktoré usilujú vo vzájomnej harmonickej spolupráci o vlastné i spoločné dobro. Tak nie len ľudia, ale aj ľudská spoločnosť, ako taká, bude obrazom Božím.

D. Omyl egalitarianizmu

Revolučné (liberálne alebo socialistické) riešenie disproporčnej a prehnanej nerovnosti spočíva v zavedení rovnosti zrušením spoločenskej hierarchie. Aká je to rovnosť? Je to obyčajná aritmetická rovnosť vedúca k radikálnemu, absolútnemu a neobmedzenému individualizmu, individualizmu kde sa berú v úvahu len čísla a nie kvality. Stali sme sa len obyčajnými číslicami v štatistických tabuľkách, rodnými číslami, číslami sociálneho poistenia. A tak Štát ničí osobnosť človeka ako takú a odtiaľ je len krok k úplnej štátnej kontrole nad jednotlivcom a celkovej deštrukcii spoločnosti.