piatok, 6. decembra 2013

De mortuis nihil nisi bonum?

Správne.  Ale treba pamätať na to, že v prípade verejne činných ľudí, zvlášť politikov a predovšetkým v prípade politikov, ktorí sú uctievaní tými, ktorých Francúzi volajú  les bien-pensants: niektoré ich skutky majú krvavé dôsledky, ktoré s nami zostávajú aj dlho po smrti ich pôvodcov.
Nelson Mandela dosiahol veľké veci. Poďakoval Bohu za pomoc, ktorou ho celým dlhým životom sprevádzal tým, že uvalil na Juhoafričanov tú najohavnejšiu propotratovú legislatívu, slovami Guttmacherovho inštitútu, "jeden z najliberálnejších potratových zákonov na svete": Choice on Termination of Pregnancy Act, 1996. Povoľuje potrat do dvadsiateho týždňa a "z vážnych zdravotných dôvodov" až do pôrodu. Po dodatku z roku 2004 dáva registrovaným sestrám a pôrodným asistentkám právo vykonávať potraty až do dvanásteho týždňa. Bol to jeho návrh, jeho parlamentná väčšina, jeho podpis na zákone. Väčšina Juhoafričanov je stále proti, vrátane väčšiny čiernych obyvateľov (64%), ktorí považujú potrat za "vždy zlý". Naopak, len menšina bielych Juhoafričanov (23%)  si myslí. že potrat je "vždy zlý". Margaret Sangerová by tento demografický a rasový pokrok určite ocenila. 

les bien-pensants - tí čo majú správne názory, mienkotvorcovia
prevzaté  z www.rorate-caeli.blogspot.com

štvrtok, 5. decembra 2013

De Regno - Kapitola 10


Akú mieru nebeskej blaženosti môže kráľ dosiahnuť
sv. Tomáš Akvinský

[67] Teraz zostáva ďalej uvážiť či tí, ktorí vykonávajú kráľovský úrad náležite a chvályhodne, získajú väčší a významnejší podiel na nebeskej blaženosti.



[68] Ak je blaženosť odmenou za cnosť, potom väčšia blaženosť je odmenou za väčšiu cnosť. Je veľkou cnosťou, ak muž vie riadiť nie len seba, ale aj iných a čím viac ľudí dokáže riadiť, tým väčšia je jeho cnosť. Podobne je to aj s telesnou silou. Človek je považovaný za tým silnejšieho, čím viac nepriateľov premôže, alebo čím väčšie bremeno zdvine. Vačšia zdatnosť je potrebná  pre vedenie domácnosti ako pre vedenie samého seba a oveľa väčšia pre vládu nad mestom a štátom. Preto na vykonávanie kráľovského úradu je treba mať mimoriadnu cnosť a jej náleží mimoriadna odmena.

[69] Tí čo vládnu iným, sú chvályhodnejší ako tí, čo vykonávajú príkazy iných. To platí v oblasti všetkej vedy a umenia. V špekulatívnych vedách je ušľachtilejšie vyučovaním pravdu odovzdávať, ako od iných ju príjmať. I architektovi patrí väčšia česť a tiež aj mzda ako robotníkovi, ktorý len pracuje podľa jeho plánov. A v bitke si tiež generál víťazstvom získa  väčšiu slávu, ako vojak svojou chrabrosťou. Preto sa má vládca nad mnohými k cnostným skutkom, ktoré konajú jednotlivci tak, ako sa má učiteľ, architekt a generál. Ak kráľ vládne svojim poddaným dobre, potom si získa väčší podiel na nebeskej odmene, ako jeho poddaní, ktorí správne žijú pod jeho vládou.

[70] Okrem toho, ak cnosť sama robí ľudské skutky dobrými, potom čím väčšia cnosť, tým viac dobra človek vykoná. Dobro množstva ľudí je väčšie, ako dobro jedného. Preto je niekedy nutné strpieť zlo jednotlivca, ak to prispeje k dobru množstva. Napríklad popraviť zbojníka, ak to prinesie pokoj ostatným. Boh sám by neprivolil prítomnosti zla vo svete, ak by z neho neplynulo dobro pre úžitok a krásu vesmíru. K povinnosti kráľa náleží, horlivá starostlivosť o dobro mnohých. Preto mu, ak vládne dobre, náleží väčšia odmena, ako poddanému, ktorý sa spravuje jeho príkazmi.

[71] Pri bližšom pohľade to je ešte jasnejšie. Ak súkromná osoba pomôže biednemu, zmieri svár, zachráni ultáčaného, alebo prispeje inému akokoukoľvek radou či pomocou, potom ju ľudia chvália a Boh jej dobrý skutok odmení. O koľko viac ju budú ľudia chváliť a o koľko viac ju Boh odmení, ak zaistí že sa celá provincia prosperuje v mieri, ak zabráni násiliu, zachová spravodlivosť a svojimi zákonmi a nariadeniami určí, čo  majú ľudia robiť?

[72] Veľkosť kráľovskej cnosti sa tiež javí v tom, že kráľ je zvláštným spôsobom podobný Bohu, pretože vo svojom kráľovstve robí to, čo robí Boh vo svete. Preto sú v Exode (22:9) sudcovia volaní bohmi a Rimania svojich cisárov oslovovali Divus. Vec sa na Boha podobá tým viac, čím je Bohu príjemnejšia. Preto apoštol nalieha (Ef. 5:1) “Napodobňujte Boha ako milované deti”. Podľa Sirachovca (13:9) ale každý tvor miluje svoj obraz, lebo ako príčina nesie aj podobnosť svojho účinku. Z toho plynie, že dobrí králi Boha nadovšetko tešia a budú ním vysoko odmenení.

[73] Ak môžem použiť slová pápeža Gregora [Regula Pastoralis I, 9]: “Čo to znamená (pre kráľa) stanúť na vrchole moci ak nie ocitnúť sa uprostred duchovnej búrky? Keď je more pokojné, aj neskúseny dokáže kormidlovať, ale ak je more zmietané vetrom a rozbúrenými vlnami, aj skúsený námorník má obavu. Preto sa často stáva, že pri výkone vlády sa vytratí konanie dobrých skutkov, ktoré sa v pokojných časoch zachováva.” Ako Augustín hovorí  [De civ. Dei V, 24], pre panovníka je veľmi ťažké, “medzi toľkými lichotiacimi a pochlebujúcimi jazykmi a hlboko uklonenými podlízavcami, nenadúvať sa a pamätať, že je len človekom.” Sirachovec tiež hovorí (31:8,10): “Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony a kto sa nezháňa po zlate, ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade. Veď kto sa osvedčil a ukázal, že je dokonalý, tomu patrí večná sláva! Lebo mohol prestúpiť (zákon), ale ho neprestúpil, a mohol robiť zle, ale neurobil tak.“

Kto sa osvedčil v cnosti, ten sa ukázal byť verným a podľa Biasovho príslovia [Aristoteles, Eth. Nic. V, 3: 1130a 1]: “Muža preverí autorita.” Lebo veľa z tých, čo sa zdali cnostnými, kým boli len obyčajnými ľuďmi opustilo cnosť, ked dosiahli veľkú moc. Preto práve táto ťažkosť, ktorá bráni kráľom konať správane, im zaisťuje väčšiu odmenu - ak ju prekonajú. A ak kvôli vlastnej slabosti občas padnú, sú v očiach ľudí ľahšie ospravedlniteľní a jednodchušie získajú odpustenie od Pána, ak ako Augustín hovorí: (De civ. Dei, V, 24) neopomenú prinášať pravému Bohu obetu pokory, milosrdenctva a modlitby za svoje hriechy. Napríklad Pán povedal Elijášovi, o izraelskom kráľovi Achabovi, ktorý veľmi zhrešil: “Pretože sa predomnou pokoril, nevrhnem na jeho dni zlo.”

[74] To že kráľom náleží veľmi veľká odmena je dokázané nie len rozumom, ale potvrdenie ponúka aj Božia autorita. V Zachariášovom proroctve sa hovorí (12:8), že v blažených dňoch , keď Boh bude ochrancom obyvateľov Jeruzalema (je to vízia večného mieru), budú všetky domy ako dom Dávidov, pretože všetci budú kráľovať s Kristom, ako údy so svojou hlavou. Ale dom Dávidov bude ako dom Boží, pretože spravodlivou vládou konal Božie dielo medzi ľudom a jeho odmenou je priľnúť tesnejšie k Bohu. Toto si hmlisto uvedomovali aj pohania, keď panovníkov a vladárov nad svojimi štátmi transformovali na bohov.


Pokračovanie - Kapitola 11. Čo tyran nikdy nedosiahne
 

streda, 4. decembra 2013

K pastierskemu listu otcov biskupov



K začiatku adventu, ktorý je zároveň aj začiatkom nového cirkevného roka, predovšetkým však pôstnym obdobím znamenajúcim tiež prípravné obdobie pred sviatkom narodenia nášho Pána pripravili Otcovia biskupi pre veriacich pozoruhodný pastiersky list. Tento list bol svojou témou vzhľadom na obdobie temna v ktorom žijeme viac ako prepotrebný a nutno poznamenať, že bolo povinnosťou pastierov prísť s takýmto listom, ktorý by mal byť len jednou z aktivít na obranu proti antikatolíckej, neopohanskej a gnostickej spoločnosti predstavujúcej našu každodennú súčasnosť.

Prepotrebnou témou, ktorou sa musí Cirkev v súčasnosti zaoberať z dôvodu pripútanosti k Božej vôli a prirodzenému zákonu, ktorý ju stelesňuje, ako aj v rámci starostlivosti o jedinú pravú katolícku vieru, je téma ochrany rodiny ako inštitútu a nerozlučiteľného životného spoločenstva darovaného človeku pre pozemský život samotným Bohom. Takúto rodinu je Cirkev (aj na miestnej - štátnej úrovni) povinná chrániť. A to zvlášť v súčasnosti, kedy kultúrne, spoločensky, ideovo a politicky degenerované sily inšpirované a vedené kniežaťom tohto sveta obchádzajúcim duše ako lev a hľadajúcim koho by zožral vedú najsilnejší útok proti rodine, nadväzujúc na temnotu pohanskej bezuzdnosti a pudovosti, ďaleko prekračujúc zlovoľnosť komunistických nepriateľov rodiny.

Novopohanská ideológia absolútnej perverzity nemá totiž žiadne morálne hranice; zato má len jeden cieľ: absolútne prevrátenie Bohom daného poriadku v jeho opak a uvrhnutie človek do otroctva pudovej neviazanosti a rozklad všetkých normálnych štruktúr v spoločnosti. Všetko normálne chcú zničiť so satanskou zavilosťou a nekonečnou manicheistickou nenávisťou, najmä potom normálne manželské vzťahy  a výchovu detí. Deti sú ich primárnym cieľom, chcú ich indoktrinovať svojimi perverznými doktrínami egoistického pôžitkárstva bez mantinelov, zahubiť v nich všetko vyššie skrze maximalizáciu dráždenia pudov a odcudziť ich vlastným rodičom, najmä tým, ktorí sa o svoje deti vzorne starajú, predovšetkým potom tým, ktoré deti vychovávajú v súlade s náboženskou vierou.

V súlade s týmito skutočnosťami očakávali sme už dlhšie, že sa bude Cirkev zaoberať touto témou, ktorá je podobne ako všetky témy, ktoré moderná (t.j. gnostická) spoločnosť prináša, zameraná  v konečnom dôsledku proti Cirkvi i Bohu. Napriek určitým teoretickým nedostatkom, ktoré sa v liste  podľa našej mienky nachádzajú, považujeme za podstatné, že sa biskupi jasne postavili proti tomuto útoku na človeka a rodinu, ktorá sa stále viac presadzuje aj na Slovensku tlačená zahraničnými liberálnymi peniazmi, protikresťanskou politikou Európskej únie a jej výrazne ľavicovo a liberálne zafarbených orgánov, ako aj jednoliateho monolitu protikresťanských liberálnych médií (od bulváru, cez všetky televízie, dennú tlač, ako aj liberálne .týždenníky a najrôznejšie internetové portály) tvoriacich jednotný protikatolícky front aký tu nemal obdoby ani za komunistov. Museli si byť pritom vedomí akej reakcie sa im dostane od týchto nepriateľov Kristových disponujúcich obrovskými finančnými prostriedkami a predovšetkým prakticky totalitnou nadvládou nad verejným priestorom. Aj preto si vážime odvahu biskupov, ktorí sa týmto protikresťanským silám denno-denne systematicky, otvorene i skryto (podľa vzorcov kultúrneho komunistu Gramsciho a jeho nasledovníkov) pracujúcim proti viere a Cirkvi.

Pastiersky list odhalil tiež ďalšiu vážnu skutočnosť  a síce mieru neopohanstva, či zastávanie neopohanských, gnostických a liberálnych postojov mnohými pomýlenými katolíkmi, ktorí otvorene spolupracujú, ba vášnivo sa oddávajú tomu svetu o ktorom Kristus povedal, že ho nenávidel prv než jeho učeníkov, ktorí absolútne odmietajú Kristove slová o tom, že priniesol nie pokoj, ale meč, ktorých reč nie je áno, áno, nie, nie, ale ktorí sa prispôsobujú modernej spoločnosti, ktorá je ich prvotnou a nedotknuteľnou modlou. Títo dávno za svoj prijali heretický  ideál "romantickej lásky", ktorým je zdôvodniteľná každá nezriadenosť a každé otroctvo pudom, alebo aspoň uprednostňujú svoje osobné pohodlie (v antikresťanskej spoločnosti hovoria Bohu: Pane, dobre je nám tu...) pred požiadavkami viery, tradície a morálky. Tvrdá je to reč, kto to má počúvať, je ich reakcia na pastiersky list biskupov, ktorým v mene liberálnych ideií opovrhujú a škrípu proti nemu zubrami.

My dúfame, že biskupi sa rozhodli v mene ochrany normálnej rodiny, prirodzeného zákona a pravej viery, ktoré sú neodlúčiteľne spojené, bojovať aj naďalej s rovnako odvahou za rodinu a sú ochotní na seba v tomto mene prijať na seba hnev, nenávisť a všetko zlovôľu obhajcov a zľahčovateľov sodomského paškvilu škrtiaceho a mrzačiaceho už dávno mnohé rodiny v (nielen) západnej Európe.  

Nech je pastiersky list prvým krokom v obrane spoločnosti pred perverzným útokom smerujúcim proti jej podstate, útokom, ktorý zmrzačí nielen rodiny, ale spoločnosť ako takú. Aj v tomto smere je biskupský list znakom lásky a nie nenávisti, ktorou sa naopak prezentujú "reprezentantky" sodomie reagujúce na list biskupov vulgarizmami vlastnými diabolskému rozkladu ich duší.