piatok, 7. novembra 2014

Satan na synode o rodine


13. októbra 2014 vyvrcholil v celej hrôze pontifikát karnevalového pápeža Františka tzv. Relatio, dokumentom, alebo správou z biskupskej synody o rodine.  Text sa stal prekvapením pre celý svet, nakoľko je naplnený herézou, hriechom a ťažkým pohoršením pre veriacich. Slová, ktoré sú v ňom uvedené sú tiež vrcholne drzou urážkou Boha zo strany stále silnejšej sodomskej kľaky pôsobiacej v cirkevných štruktúrach. Jej existencia, ktorá sa doteraz prejavovala najmä prostredníctvom zneužívania detí a jeho krytia  (viacerí priami účastníci týchto škandálov boli prítomní na synode, podobne ako progresívni nemeckí biskupi majúci už desať rokov paprče v obchode s pornografiou), ako aj pôsobením na ďalšiu liberalizáciu Cirkvi a jej vnútorných pomerov sa na synode pripomínajúcej heterodoxnú dominanciu z čias nadvlády arianizmu (ten taktiež ovládal viacero synod, ktoré boli následne Cirkvou odsúdené) prejavila v plnej nahote.  Piata kolóna ľavicového extrémizmu hlásajúceho  sexualitu bez morálnych obmedzení a totálne podriadenie sa pudom v tento deň v ohavnej blasfémii triumfovala v samotnej časnej Cirkvi pod taktovkou heresiarchov Kaspera (kardinálom ho spravil Ján Pavol II.), Forteho (biskupom ho spravil Ján Pavol II.) a maďarského prímasa Erdőa (kardinálom ho spravil Ján Pavol II.)

Text predstavuje absolútnu rezignáciu v prospech nízkeho neopohanského sveta, ktorý Krista vždy nenávidel (Jn 15, 18-23) a útok na učenie o sodomii vyjadrenom  ako vo Svätom Písme tak v celej cirkevnej tradícii, ktorá je nad emocionálne výkriky diablovi slúžiacich kardinálov. Čisto v intenciách gnostickými ideami ovládaného do pseudomorálky staroveku sa vracajúceho neopohanského sveta so všetkými jeho hrôzami a desmi sa nesie Boha-pustý text Relatia„homosexuálne osoby majú dary a kvality, ktoré môžu ponúknuť kresťanskému spoločenstvu“. Zo sexuálneho narušenia ľavicovými revolucionármi pozorne vybranej a podporovanej menšiny sa tu v absolútnom rozpore s názvom synody robí akýsi pozitívny element, ktorý môže byť obohatením pre Cirkev. Vytvára sa tím zároveň precedens pre akceptáciu akéhokoľvek hriešneho sklonu ako novej obohacujúcej normy - zrejme podľa dopytu zo strany neopohanskej masy ovládanej vládnucimi gnostickými elitami. Text ďalej pokračuje v ideových šľapajách tohto bludného tvrdenia do ďalších absurdných dôsledkov, ktoré aj pre ťažkú pohoršlivosť nemá cenu na tomto mieste ďalej citovať. V každom prípade bez najmenších výhrad možno označiť pôvodné Relatio zo synody za dôsledok pôsobenia satana.


Vydanie tohto dokumentu ostane až do konca dejín ťažkou škvrnou stelesňujúcou úpadok Cirkvi (úpadok prakticky po všetkých stranách: liturgický, teologický, učiteľský, personálny, etc.) po druhej svetovej vojne. Satan opätovne preosieva mužov Cirkvi ako pšenicu a pravoverní ostávajú na kraji prenasledovaní zlými pastiermi slúžiacimi vlkom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zatiaľ konečné stanovisko, ktoré vzišlo zo synody  napokon vďaka odporu voči Relatiu zo strany viacerých prelátov z Afriky, Spojených štátov, Poľska, etc. zmietlo škandalózne prosodmitské tézy zo stola a nahradilo ich textom, ktorého výpovedná hodnota je síce veľmi malá, ale aspoň nie je očividne naplnený otvoreným hlásaním bludov. 

Toto však sotva niečo mení na žalostnom stave Cirkvi, kde má stále väčšiu silu neopohanstvo sveta a sodomitská kľuka, ktorej pápež dáva prakticky voľné pole pre  pôsobenie (pápež František totiž nesúdi, leda teda katolíkov, ktorí sa za neho modlia ruženec, tých neváha nazvať pelagiánmi) o čom svedčí aj skutočnosť, že za vydanie škandalózneho heterodoxného textu zo synody, ktoré bolo dosiahnuté podvodmi a manipuláciami nebol nikto potrestaný, naopak František už zahájil ťaženie proti konzervatívnym biskupom, ktorí tomuto textu zabránili. Zvlášť exemplárne je v tomto smere pápežovo ťaženie proti  obľúbenému americkému kardinálovi Burkeovi. A ďalší budú nasledovať. Pápež si na to nepochybne čas nájde, aj napriek tomu, že je zamestnaný každodenným a neustálym chŕlením pochybných osobných postojov podľa aktuálnych vlastných pocitov k akejkoľvek banálnej téme ku ktorej má potrebu sa vyjadriť s evidentou túžbou uspokojiť potreby masy po neustálych senzáciách. Takú stratu hodnoty slova ako prichádza skrze denné tirády (často vnútorne protirečivé) tohto pápeža následne šírené do všemožných masmediálnych podôb, kde často ani on sám nevie ako to presne myslel, ešte svet nezažil a len podčiarkuje všeobecný chaos a zmätenie, čo je len ďalší prvok karnevalového štýlu, ktorý zo stredovekého undergroundu prešiel až k  dnešnej vláde nad štruktúrami Cirkvi. 

Zatiaľ môžeme čakať prehlbujúci sa úpadok a skoré znovuobjavenie sa bludov Relatia v novej formálnej podobe, rovnako ako ďalšie popieranie tradičnej katolíckej viery a snahy o jej rozklad. A to aj napriek tomu, že sa tomuto odvážili postaviť viacerí odvážni muži, ktorí sa stavajú proti hĺbke súčasného marazmu v Cirkvi čele s kazachstanským biskupom Atanáziom (nomen-omen ?) Schneiderom, kardinálom Burkeom, či viacerými poľskými biskupmi.  Na tomto mieste je bohužiaľ potrebné zmieniť žalostnú neschopnosť   slovenských biskupov zastať sa doposiaľ  poriadne Kristovej náuky, tradičného učenia Cirkvi a aj manželstva, hoci je to ich prvoradá povinnosť, nehovoriac o hanebnom informovaní zo strany TK KBS. Veľmi rýchlo tak aspoň zatiaľ popreli aj vlastný nos medzi očami, keď prakticky odhodili a pošľapali  vlastný pastiersky list z adventu 2013. Holt "sodomský paškvil" zrejme nevadí, keď je poslaný zo synody. Rozprávanie biskupa Zvolenského o šaštínskej bazilike a o "bohatstve toho, čo odznelo na synode" v situácii v akej sa na synode ocitla katolícka viera a aké pohoršenie pre mnohé duše  z tohto prostredia vzišlo  pôsobí tak v  tomto kontexte  ako absolútna katastrofa.