Reportér denníka N sa podujal urobiť rozhovor s
prispievateľom pseudokonzervatívnych Hlavných
správ Branislavom Krasnovským. Zrejmým účelom
"rozhovoru", ktorý pripomínal otázkami výsluch na ŠTB
(otázky typu: "Aký máte názor na členstvo Slovenska
v Európskej únii?" nepochybne pripomenú praktiky
neslávno známej tajnej polície) bolo pošpiniť každého, kto
nedrží jednotnú líniu médií typu SME, denník N, Pravda, Trend,
Hospodárske Noviny apod. Na čo by aj inak bolo treba živiť
poskokov, ktorý v dobe "slobody prejavu" píšu vo všetkom
akoby ich jedna mater mala. Niet pochýb, že kto by si v týchto
novinách dovolil čo len chcieť písať inak, ten by skončil, čomu
sa hovorí pluralita. Opačným názorom extrémizmus.
Okrem
výsluchu bol rozhovor taktiež exibicionistickým javiskom pre
osobné názory ťažko "pracujúceho" vyštudovaného
politológa Šnídla. Ten neprekvapil, neodchýlil sa ani o
milimeter, verný vládnucej ideológii až za hrob. Čo by robil
politológ Šnídl v minulom režime je zrejme len rečníckou
otázkou, sugestívne a kapciózne otázky má zvládnuté na
jedničku, tým v súčasnosti jediným správnym názorom doslova
kvitne.
Niet
sa teda čo čudovať, že rozhovor začína lustráciou a zisťovaním
osobných a pracovných pomerov prispievateľa Hlavných správ. Za
veľa hovorí potreba Šnídla utekať za Krasnovského bývalým
nadriadením a zvestovať, že (predstavte si!): nadriadený
- Zástupca vedúceho
katedry Miroslav Kamenický... o jeho publicistických
aktivitách nevedel, server Hlavné správy nepozná). Návštevy
nadriadených a prehrabávanie sa v osobnom a kariérnom živote opäť
pripomínajú určité praktiky minulého režimu. Šnídl taktiež
odhaľuje hĺbku a etiku svojej novinárskej práce: Keď
píšeme o svete, tak informácie preberáme zo zdrojov, ako je
napríklad Reuters. To je jeho práca, prebrať názor od (tej
správnej) spravodajskej agentúry.
Inou
hĺbkou Šnídlovej novinárskej práce je porovnávanie Dunajskej
Stredy s Krymom; celkom by ma zaujímalo koľko rokov politológie na
Karlovej univerzite treba mať na porovnávanie slovenského mesta s
Krymom, ktorý ešte aj v rámci Ukrajiny bol republikou s
autonómnymi právomocami.
Detailom
v rozhovore sa nebudeme venovať. Napokon tým, ktorí desaťročia
veria podobnej stoke ako je denník N lebo tieto mienkotvorné médiá
skáču tak ako im píska vládnuca ideológia zbytočne presviedčať.
Nedovzdelanosť rôznych politilógov, sociológov, psychológov a
poťažmo žurnalistov, ktorým stačí omielať tie správny názory
na úrovni produkcie HBO, či Netflixu ich čitateľom nikdy
nevadila.
Karl
Kraus, ktorého ťažko akokoľvek ideovo spájať s našimi názormi,
sa už vo svojej dobe pravdivo vyjadroval o žurnalistickej žumpe.
Veríte snáď, že situácia sa odvtedy lepšila ? Alebo, že
novinári ako reportér denníka N Vladimír Šnídl hľadajú
pravdu, či dokonca idú život položiť za to aby mohol zaznieť aj
iný názor?
Títo
radšej organizujú exibicionistické výstupy procesne i materiálne
pripomínajúce minulý režim. Veľa sa nezmenilo. Stále treba stáť
na tej správne strane.
Príspevky
